Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Krásny, Alexander: Praveké a včasno stredoveké osídlenie okresu Dunajská Streda vo svete archeologických nálezov
uloženie hotových vecí, poškodených a suroviny ukazuje, že ide o depot obchodníka z doby bronzovej. Depot patrí do prvého horizontu tzv. kosziderských bronzov v strednej dobe bronzovej, Reinecke B BI, B2 (M. Novotná 1980, s. 139). Približne 500 m od tohto náleziska sú dve pohrebiská zo staršej doby bronzovej, čo svejdčí o tom. že okolie Dunajskej Stredy malo značnú úlohu v dobe bronzovej. Doklady osídlenia v mladšej dobe bronzovej sú z okruhu náčelníckych mohýl v staršej fáze stredodunajských popolnicových polí. V rokoch 1982—1983 pracovníci AU SNM Bratislava pri záchrannom výskume mohýl v Janíkpch zistili, že mohyly X a XII [časť Dolné Janíky) patria do mladšej doby bronzovej čakanskej kultúry (E. Studeníková 1983, s. 230— 231;: 1984, s. 208—209). V mohyle X bol odkrytý hrob, ktorý obsahoval bohatý keramický materiál a bronzové milodary porušené žiarom (dýka s jazykovitou rukoväťou, kopija, ihlica a pod.). Toto je prvý nález mohyly čakanskej kultúry na Žitnom Ostrove. Z obdobia z neskorej doby bronzovej pochádza hromadný nález bronzových predmetov. V obci Janíky [časť Dolné Janíky) bol v roku 1964 vyoraný hromadný nález bronzových predmetov (Tab. II-6; III-l—4). Poklad obsahoval šperky, nástroje a bronzový odpad pri výrobe, prevahu majú zlomkovité predmety, pričom je pozoruhodné že práve niektoré remeselnícke nástroje sa zachovali v nepoškodenom stave [pilka, nákovka). Na základe tejto charakteristiky sa nálezový celok z Dolných Janík môže považovať za ukrytý depot obchodníka — remeselníka, zhromaždený na ppravu resp. na ďalšie roztavenie zozbieraných predmetov. Zo šperkov sú v depote zastúpené terčovité spony, tordované náramky a ihlice s gulovitou, mierne sploštenou hlavicou, rúrkovité ukončenie prilby. Tieto predmety sú však zachované v zlomkoch, boli zozbierané pravdepodobne s cieľom opravy alebo roztavenia pre ďalšie spracovanie. De pot z Dolných Janíkov bol na základe analogických nálezov autopom štúdie J. Paulíkom zaradený do mladšieho obdobia doby bronzovej, do stupňa H A2 (J. Paulík 1972, s. 29). Staršia doba železná, v odbornej literatúre označovaná ako mladšia doba halštatská. je časové vymedzená od 7. storočia pred n. 1. V strednej Európe je to záverečné obdobie pravekých dejín. Juhozápadné Slovensko patrilo v tomto období do širšej kultúrnej oblasti východohalštatského okruhu, a tak sa dostávalo do priameho kontaktu s vyspelejšou civilizáciou južnej Európy. Z hľadiska hospodárskeho a spoločenského vývoja môžeme v tomto období sledovať progresívnejší vývoj oppoti predchádzajúcemu obdobiu. Železo sa stalo kovom dennej potreby, umožnilo veľký hospodársky rozmach, ktorý mal za následok prehĺbenie diferenciácie spoločnosti. V tomto období je už stredoeurópskym javom, že sa v spoločnosti vyčleňujú nielen jednotlivci, tzv. kniežatá, ale celá spoločenská vrstva. Táto vládnuca vrstva na čele s kmeňovým náčelníkom má tendenciu udržať vzťah nadriadenosti a podriadenosti aj v spôsobe pochovávania1. Svojich zomrelých pochováva v priestranných drevených komorách, hrobkách, nad ktorými sa budujú veľké mohylové násypy. Mohylové hroby tejto kniežacej vrstvy sa čiastočne zachovali až do súčasnosti a ich výskum umožňuje bližší pohľad na toto obdobie. Mladohalštatské mohyly východoalpského okruhu sa nachádzajú medzi Karpatským oblúkom a východnými Alpami. Predovšetkým sa roz
