Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Krásny, Alexander: Praveké a včasno stredoveké osídlenie okresu Dunajská Streda vo svete archeologických nálezov
Praveké a včasnostredoveké osídlenie okresu Dunajská Streda vo svetle archeologických nálezov Alexander Krásny Okres Dunajská Streda sa nachádza v západnej časti Žitného ostrova. Celkove sa morfologicky vyznačuje ako rovina s nepatrnými výškovými rozdielmi. Miestami stolovo rovný terén sa skladá z mocných vrstiev štrkopieskových sedimentov (terasové nánosy Dunaja), na ktorých sa vytvorili velmi úrodné pôdy, hlalvne černozem. V súčasnosti je to v rámci Slovenska oblasť s mimoriadne výhodnými podmienkami pre poľnohospodársku výrobu. Avšak pred zmenou vodného režimu (2. pol. 19. storočia, vybudovanie protipovodňových hrádzí a kanálov, odlesnenie meliorácia a pod.) ostrov bol velmi prevodnený mnohými bočnými ramenami vychádzajúcimi z hlavného koryta Dunaja a z Malého Dunaja. Na povrchu sú miestami dodnes ešte sledovateľné meandrovité suché korytá menších ramien. Možno i časté kolísenie hladiny vôd a bažinaté prostredie boli jednou z príčin, prečo dané územie bolo v praveku sporadicky osídlené. Naše poznatky o najstaršom osídlení územia okresu Dunajská Streda sú pre nedostatok nálezového materiálu pomerne kusé. Do akej miery to zapríčinil nedostatočný výskum alebo vyššie spomenuté prírodné podmienky, sa ukáže v budúcnosti zintenzívnením prieskumnej činnosti, hlavne prítomnosťou odborníka — archeológa v Žitnoostrovskom múzeu. V snahe podať stručný prehľad osídlenia okresu Dunajská Streda od praveku po včasný stredovek uvádzame v chronologickom slede archeologické nálezy publikované v odbornej literatúre a niektoré zo zbierky prof. A. Khína (1884—1983). Na území okresu zo staršej doby kamennej (paleolit 60000 r.) zatiaľ nie sú známe lokality ani náhodné nálezy. Sporadicky sa vyskytli pozostatky fosílií, žiaľ neboli doteraz pozbierané a spracované. Z obdobia mladšej doby kamennej (neolit 6000—2900 pred n. 1. pochádzajú zo zbierky A. Khína ojedinelé nálezy kamenných nástrojov z Mliečna (Tab- 1-1) a Veľkej Páky (Tab. 1-2, 3). Sekeromlat z Mliečna je srdcovitého tvaru, hladený, čiernej farby, s obojstranným ostrím a s otvorom v hornej tretine. Kamenné sekery z Veľkej Páky sú obdĺžnikového tvaru, jedna s otvorom, druhá bez otvoru, s obojstranne zbrúseným ostrím. Do okruhu lengyelskej kultúry patria nálezy z porušeného kostrového hrobu z óbce Pastúchy (M. Pichlerová 1970, s. 322).l V roku 1956 pri hĺbení pivnice majiteľ narazil na kostrový* hrob. Pri kostre boli dve nádoby, ktoré odovzdal do múzea- Nálezové okolnosti sa dodatočne nedali zistiť. Miska má kónický tvar s nepravidelne formovaným okrajom (Tab. 1-4). Druhá nádoba je tenkostenná, vázovitá, s vyšším odsadením a pri okraji mierne roztvoreným hrdlom (Tab. 1-5). Pohrebisko v Pastúchoch je prvou zistenou lokalitou s keramikou ludanického typu na Žitnom Ostrove. Osídlenie zo staršej doby bronzovej v okrese Dunajská Streda je doložené nálezmi z pohrebiska, ktoré sa nachádzalo v katastri Dunajská
