Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (7. évfolyam, 1983)
1983/4 - Marczell Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 7. Topoľovec
pustili Vašu dcéru Betku na pár tancov. Na nočný pokoj dbali noční vartáši, Jeden z povolania a dvaja dobrovoľníci, Večer od desiatej až de štvrtej ráno každú hodinu hlásili to veršoch: Nech počuje pán domu, že hodiny odbili už desať, Svatá Mária nech Vás vždy vedie k dobrému. Verše podobné modlitbám však často menili na žartovné bás« ničiy: Desať bili hodiny uložte sa na odpočinok! Dve hodiny pe polnoci Nech sa drevorubač zobudí! Tri hodiny po polnoci keú spíte, mne je jedno! Poznali príbehy o bosorkách, o ohnivom mužovi, čarovanie na svätého Juraja, mali aj zaujímavé povery: ke3 niekto odchádzal na dlhšiu cestu, určite sa na ňu vydal až po odznetí obedného zvonenia, Takto mal určite šťastie. Každý v obci vedel, že v čase nového mesiaca: - novu sa nesmú rúbať stromy, lebo tento strom apráthnivie. Marczell Bé3a MEDZIČILIZIE A JEHO OBYVATELIA 7. TOPO LOVEC Prvé písomné 3topy o obci nachádzame až v prvej polovici 1%*. storočia. Vtedy už bola majetkom Doczyovcov, Súpis z roku 1544 spomína ako majiteľov Tomáša Kamarjaiho a Gašpara Lipcseiho* Vlastníkom obce bol i zástupca palat ína Mikuláš Istvánffy a t® podľa súpisu s roku 1609, Zaujímavosťou obce je, že päťdesiat
