Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (7. évfolyam, 1983)

1983/4 - Marczell Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 7. Topoľovec

rokov nemala sudcu.

0 názve obce predpokladajú, že malá dedinka Topoľovec dostala svoje meno po rozsiahlych topoľových lesoch, ktoré sa rozprestierali v tejto oblasti Dunaja. /Aranka Horváthová-Nagyová poskytovat

eľka

údajov - 65 ročná/.

Na tomto území poraste* nom topoľmi a tratím medzi dnešným Topoľovcom a Qabčíkovom leží vyvýšenina zvaná Ľocsár, Jej väčšiu časť mrušili až v Šesťdesiatych rokoch nášho storočia. Dovtedy tu boli lúky a pasienky. Najprv tu vznikla rybárska usadlosť,kto* rá sa časom rozrástla na menšiu obec. Jej zakladateľmi boli rodiny Vi* dovcov, Hôlgyeovcov, Mik* lósovcov, Csicsayovcov a SebCkovcov. Vidovéi sa podľa povesti dostali do topoľovskej rybárskej usadlosti ako rybári zo Sedmihradska •

77 ročná Katarína Véghová - Vidaová eSte od sta* rých rodičov počula, že prví topoľovskí osadníci pristáli pri tzv. Šimonovej Lúke, odkiaľ sa obec rozširovala Šalej.

Topoľovec bol zemianskou obcou. Jej richtár mohol poskytnúť poručnícku ochranu zbehlíkom z poddanských obcí, ktorí keä do* siahli chotár obce, nemohli byť äalej zákonom stíhaní. Zemania sa zbrojili do vojny na vlastné náklady a svoje oddiely viedli ako velitelia.

Obec bola pre svoju poloha pri Dunaji často postihnutá po* vodňami. Pri povodni v roku 1850 sa polovica obce zmenila takmer