Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (2. évfolyam, 1978)
1978/2 - Kovács, Ladislav: Štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov v 30-tich rokoch na Žitnom ostrove
lovené žitnoostrovskými rybármi dovážali povozníci s Komárna. Je úďaj o tom, že táto ušľachtilá ryba bola ozdobou rybníkov. V práci pochádzajúcej zo XVI. storočia z roku 1552 je zmienka o tom, že kráľ Mátyás Korvín nechal doviezť šesťdesiat kusov výz do špeciálne postaveného rybníka pod hradom v Tate - Totis pri Komárne, a ohromoval nimi svojich hostí. Osobitnou žitnoostrovskou zaujímavosťou je skutočnosť, že vtedajší vlastník kaštieľa v Rohovciach a magnát Ambrus Sáŕkány, bratislavský hlavný župarr, ponúkol jedlom z chutných dunajských výz Lajosa II. a jeho» manželku Máriu Habsburgskú na obede u - sporiadanom na ieh počesť. Traduje sa, že kráľovský pár označil ponúknuté jedlo za veľkolepé. Rybačka na vyzy popri- veľkom hospodárskom význame znamenala aj veľkolepý zážitok. Známe boli lovy poriadané ostrihomským arcibiskupstvom na puste Aszód a v jej okolí, v chotári obce Okoč. Arcibiskup Miklós 01áh spomína v zázname z r. 1537, že na Aszódskom Výlove sa zvykli zúčastniť okrem maďarských aj zahraničné popredné osobnosti. Ma rybačke usporiadanej v roku 1560 bol prítomný aj ®ám kráľ a cisár Maximiliám. V žitnoostrovskej oblasti sa vyzy lovili najma pri Kolárove, Aszóde a Palkovičove. V Komárne, Kolárove, Okoči a Topoľníkoch Žili najznôaejší lovci výz. Na odchyt výz sa používalo rôzne náčinie, dnes už takmer neexistujúce. Thkýmito boli napr.: "vejsze* a"flzégyeH. Jazykovedci dlho vysvetľovali význam týchto slov ako miesta na lovenie výz, lovné voďy. Len Ottó Herman, prvý povolaný bádateľ maďarského rybárstva a jeho vynikajúci znalec objavil a po prvýkrát odborne objasnil podstatu tohoto rybárskeho náčinia. Zistil, že *vejsze* je náradie á nie voda, ktoré sa ukladá namiesto pre lov vhodné. Je to predmet upletený z trstiny alebo prútia upevnený na dne vody, riešený systémom labyrintu, z ktorého sa zablúdená vyza už von nedostane. Druhým historickým rybárskym náčiním je "szégye" iným názvom *cége*. Je bulharsko-tureckého pôvodu a maďari ho prevzali v období, kedy žili v spoločenstve s týmito kmeňmi, avšak je možné že v tomto 4ase už toto náčinie poznali. Poznáme dva jeho opisy. Jeden poznačil Vo svojej práci HUNGÁRIA ostrihomský arcibiskup Miklós Oláh: "... Vyza sa zdržiava v hlbokých krútňavách toku. Koncom novembra pred začiatkom ľadochodu sa v koryte Dunaja rovnomerne zatlčú koly a v stretie koryta sa ponechá otvor. Z člnov vrhajú rybári medzi koly siete, pjričom na brehu strieľajú z diel, čo vyplaší vyzy z ich úkrytov do sjietí, ktoré rybári potom ľahko vyťahajú na breh. Antal Khín, znalec rybolovu, odborník a vedec, našiel na žitnom ostrove posledné pozostat-
