Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (2. évfolyam, 1978)

1978/2 - Kovács, Ladislav: Štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov v 30-tich rokoch na Žitnom ostrove

Právo rybolovu a miesta výlovu mali na Žitnom ostrove veľký význam. Rybolov sa rozmohol najma

vtedy,

keá cirkev spod zákazu jedenia masa a pôstne dni

vyňala ryby.

V období predchádzajúcom katastrofu pri Moháči sa nadobúdanie riek, močiarov a rybníkov do vlastníctva dostalo do darovacej právomoci kráľa. Podľa dokumentov vzťahujúcich sa na Žitný ostrov datuje sa vznik väčšiny darovacích listín do obdobia panovania Bélu

IV.

Zakladateľ maáarskej štatistiky Fényes

Elek v

tomto období zaznamenáva, že takmer každá žitnoostrovská usadlosť mala rybník napájaný z prirodzeného zdroja - prameňa.

Na Žitnom ostrove sa utvorili dve významné rybnikárske oblasti: komárňanská a šamorínska. Aj rybári si zakladali skupiity a združovali sa do spoločnosti. Takto vznikali rybárske cechy, pod vedením najstaršieho a najskúsenejšieho rybára - cechmajstra. Pracovali spoločne a rovnako sa podieľali aj pri znášaní prípadnej škody. Na rybolov sa vydávali iba vtedy, keá Hviezda rybárov - Halászcsillag

svietila

najjasnejšie na oblohe, pretože podľa ich presvedčenia ryby najradšej v tejto dobe plávali na hladine.

Zvláštnosťou voľakedajšieho žitnoostrovského rybárstva bol niekdajší obor Dunaja - vyza, jeseterovitá ryba k torú dnes už v našich vodách nie je takmer vidieť, hoci v minulosti sa lovili húfne jej najväčšie exempláre. Lov na ňu bol vždy veľkým zážitkom. Ešte i v XVI. storočí patril medzi najvznešenejšie zábavy kráľov a veľmožov. Ozajstným jej domovom je more, odkiaľ hromadne tiahla po toku Dunajs a obľubovala najma

romantické

žitnoostrovské zákutia pre ich krištáľovo čistú vodu. Ťaženie výz začalo vždy na jar v marci a trvalo do júla.

Naši predkovia už v uralskom domove poznali vyzu. Do tejto oblasti tiahne i dnes z Kaspického mora. Samotné slovo viza

- vyza je však cudzieho pôvodu a v našom slovníku sa udomácnilo z niektorého východo-juhovýchodoeurópského jazyka. Najstaršiu historickú zmienku nájdeme u nestora gréckej histórie Herodota. Prvá písomná zmienka o dunajských vyzách pochádza z prvých storočí po príchode do novej vlasti, kráľ András

I.

zachránil pri Győri

porazené

vojsko nemeckého cisára Henricha III. od smrti hladom veľkou zásielkou výz. Súdobé kroniky o tejto udalosti zaznamenávajú, že vedľa veľkého množstva do - daných turov a slaniny obsahovala zásielka aj päťdesiat kusov týchto rýb.

Lovenie výz bolo vysoko uznávané remeslo, pretože iba ona bola spomedzi rýb pozdvihnutá na kráľovskú pochúťku. Bola vyhľadávaným tovarom aj v zahraničí. Vo Viedni boli zvláštne mäsiarstva, kde vyzy vy-