Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (2. évfolyam, 1978)
1978/2 - Kovács, Ladislav: Štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov v 30-tich rokoch na Žitnom ostrove
RYBÁRSTVO V MINULOSTI NA ŽITNOM OSTROVE Naši predkovia už vo svojej pravlasti pred sťahovaním národov sa zaoberali rybárstvom. Nielen preto že v tých časoch bolo najľahším spôsobom obživy, ale i preto že spôsob ich života a životné prostredia v nich najviac pestovali cit voči rybolovu. Početné jazyko-’ vé a vecné pamiatky dokumentujú, že rybolov bol jedným z existenčných zamestnaní .našich predkov. Medzi najstaršími jazykovými pamiatkami nachádzame aj slová vzťahujúce sa na rybárstvo. Z uralského obdobia nám ako dedičstvo predkov ostali slová napr.:a háló /sieť/, a hal /ryba/, a víz /voda/, ale dávneho pôvodu môže byť aj slovo "vejsze", nástroj na chytenie výz-jeseterovitých dunajských rýb. V priebehu styku s bulharsko-tureckými kmeňmi sa áalej rozširovalo slovné bohatstvo týkajúce sa rybolovu. Vtedy sa dostali do nášho rečového fondu aj slová szigony-harpúna a horog-udica, ako i názvy áalších železných nástrojov dokazujúce rozvinutejšiu formu rybolovu. Vo víre sťahovania národov sa obohatil slovník našich predkov na juhu o ruské a pri brehoch Čierneho mora o grécke prvky. Vody novej vlasti, Karpatskej kotliny, boli bohaté na rôzne druhy rýb. V listinách, kronikách, starých písomnostiach sa spomína nespočetné mmžstvo dnes už nejestvujúcich, ale kedysi na rybolov veľai vhodných riek, potokov a močiarov. Takýmto územím bol aj Žitný ostrov, kde naši predkovia našli zmenšený obraz svojej pravlasti. Spočiatku sa usadili pozdĺž Dunaja, tesne pri vode mohli bez prekážok pokračovať vo svojom zamestnaní. Neskôr z prirodzenej formy prešli k plánovanému, umelému rybnému hospodárstvu. Toho dôkazom bol aj veľký počet rybníkov za oných čias existujúcich na Žitnom ostrove. Vo vydranskom chotári to boli PÍžie a Kaprie jazerá /Csíktó, Pontyostó/ a množstvo rybníkov a čalovskom chotári. Koncom XVIII. storočia sa v tejto oblasti nachádzalo viac ako tridsať rybníkov. AJ v zázname "0 rozdelení rybníkov na rok 1789" sa spomínajú nasledujúce čalovské rybníky: Hollómillér, Heczer-nagytó, Mélynagytó, Alsónagyto, Szabószigeti-nagytó, Kígyosmillér, Járómillér, Kôrnillér atá.
