Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (1. évfolyam, 1977)
1977/1 - Mag, J.: Muzeálna rada
OV KSS s.Stefan Nyiri hodnotil tvorbu J.Ldrincza. Tuto vystavu si prezrelo 2 500 nivdtevnikov. tfspeeny priebeh volieb do zastupitel’skych zborov demondtrovali vieru nadich nirodov v silu socialistickej spolodnosti, a jej prednosti eproti kapi~ talizmu. Zmociiuje sa nas dobry pocit, 3e aj pracujuci nidho muzea aktivne sa zapojili do priprav a priebehu volieb. Z prilegitosti 80.vyro<*ia narodenia KI amenta Gottwalda, prvdho robotnickeho prezidenta, v spoluprici a Okresnym osvetovym atrediakom usporiadali sme vystavu "Rozvoj juhozipadndho Slovenska v obrazoch”. Tito vystava bola pre kaiddho rukolapnym dfikazom toho, 2e pod vedenim KSO nadi pracujuci splnili Gottwaldom vyt^dend ulohy. Vystava bola indtalovani v malej sieni 00S. Na podest Mesiaca Ceskoslovensko-sovietskeho priatel’stva bola usporiadani vystava "Ludova tradicia na 2i'tnom oatrove". Sudruh J.Vizviry, tajomnik 0V ZCSSP na jej slivnostnom otvoreni vyzdvihol v^znam tohte priatel’stva, mnohostrannu pomoc Sovietskeho zv&zu. V roku 1977 predstavime nadim nivdtevnikom tvorbu akademickej maliarky Evy Kyselicovej a akademickdho sochira Tibora Bartfaya. Vystava bude zamerani na prehibenie priatel’stva nasicha nirodov a nirodnosti. Aj s touto vystavou chceme dokizat, ie u nis vystavba socializmu je vecou nis vSetkych a v ziujme zvysenia zivotnej urovne musime vdetci spolodne, v bratskej zhode pracovat. Vystava kresieb pod nizvom "Minulost a pritomnost 2itndho ostrova oSaai nadich deti" bude venovani 29. vyrodiu Vitazndho februira. Sme presveddeni, ie v kresbich deti sa odzrkadli nebyvaljr vyvoj obdobia od Februira podnes* J.Mag MUZEALNA RADA Nada socialisticki vlast obrovskd mnodstvo financii investuje na rozvoj kultury. Nespodetni mnoSstvo kulturnych organizicii posobi v kaidoa kute nadej republiky, buduju sa nidhernd kulturne stinky,domy. To vdetko sveddi o vdestrannej starostlivosti nadej vlasti o rozvoj kultury. A predsa rozvoj kultury a kulturnej urovne nasich obdanov nemoSno si predstavit bez obetavej price jednotlivcov a kulturnych pracovnikov. S radostou konstatujeme, ie doraz viac a viac l’udi sa venuje kulture, jej rozvoju, udia sa milovat jej tradiciu a vela hodin z vol’ndho dasu obetuju na vzdelivanie nasich obcanov a na zvydovanie kulturnej urovne.
