Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (1. évfolyam, 1977)
1977/1 - Nagyová M., Kornélia: Krajina a ľudia k výstave obrazov Júliusa Lőrincza
SvojrAzne odvetvie v rozvoji kultury tvoria muzeA a aedzi nimi i nafie 2itnoostrovske muzeum* Objavenie pokrokovych tradicii, ich uchovanie a predstavovanie Airokej verejnosti, to vsetko spoSiva ▼ poslani nAAho muzea« A ▼ realizAcii tohto poslania znaSnu pornoc mA poskytnut a ver1me, ie aj poskytne novozvolenA muzeAlna rada, ktorej Slenovia s6t Jozef Biro, Eva BorsovA, Mikulas 4uffla, Benedikt Kmosko, Julius Mag, Julius MAcsai, Jozef MolnAr, Eva NagyovA, Ludovit Presinszky, ArpAd Olios, Pavol Szkriba, Michal SzamAk, Frantisek SzitAsi, Tibor TAnczos a MikulAA Teleky. PrvA zasadanie rady sa uskutoSnilo 14• decembra 1976, na ktorom odznelo vel’a zaujimavych, konkrAtnych nAvrhov, So dokazuje zodpovedny pristup Slenov rady k svojej funkcii. A takto sa prAca nAAho muzea nielen spestri, ale vo veTkej miere dopomfife ku skvalitneniu kulturnej a osvetovej Sinnosti a opatrovaniu nasich tradicii® J.Mag K VYSTAVE OBRAZOV JULIUSA LORINCZA Medzi v^stavami roku 1976 v Zitnoostrovskom muzeu skoro najvaSsi uspech mala vystava Juliusa Ldrincza pod nAzvom "Zitnoostrovski Tudia, iitnoostrovskA krajina". Umenie Juliusa LtJrincza nie je neznAmym pojmom pre navAtevnikov naAho mAzea* Oboznamili sa u2 grafickymi listami umelca, kresbou, ktorA sprevAdza jeho tvorbu od vstupu na vytvarnti drahu. Julius Lflrincz patri do tohto pokolenia umelcov, ktori sa myAlienkovo formovali v obdobi veTkej hospodArskej krizy a prvAho nAstupu faAizmu v Nemecku. Zivo reagoval a reaguje na zmeny v apolocenskom iivote, So sa odrAia aj v jeho tvorbe. Ako vytvarnik mA osobitny dt£l. Zaujima ho predovAetk^m priroda® Priroda v jeho dielach nie je pochopenA portrAtnym, ale spomienkov^m a predstavovim spfisobom. Diela umelca sa v£dy bezvyhradne identifikuju s postavami, ktorA sa spravidla na veTini nizkom horizonte dvihaju z jeho plAtien a grafik. Jeho poslednA tvorba, ktoru sme na tejto vystave predstavili naAim nAvAtevnikom je venovanA prevazne dedinskej tematike, ale napriek tomu vystavenA diela utoelca mo2eme rozdelit do viacerych jednoliatych celkov® Prvu skupinu umelcovho snazenia dokumentuju figurAlne prAce® Pri tychto dielach nie su zriedkavA revoluSnA alebo sociAlne momenty® Dielorn "Ha vrcholci"