Visegrád 1335 (Budapest, 2009)
The Congress of Visegrád by György Rácz
vs* Slovak Vyšehradská schôdzka skôr ako 21. novembra, lebo listina l^czyckého a dobrzyňského kniežaťa Vladislava odovzdaná Jánovi Luxemburskému je datovaná práve týmto dňom. Vystavovateľ sa odvoláva na rozsudok arbitrov, podľa ktorého Dobrzyňská krajina, dovtedy v držbe Rádu nemeckých rytierov, mala znovu pripadnúť Kazimírovi Veľkému. Pripomínalo sa v ňom, že poľský kráľ vládol nad týmto územím až kým ho po vojne s Lokietkom neobsadil Rád a Ján Luxemburský. Po viacdňových rokovaniach s barónmi arbitri uverejnili rozsudok v listine zo dňa 26. novembra. Kujavská a Dobrzyňská krajina boli prisúdené Kazimírovi, kým Pomo- ransko Rádu nemeckých rytierov (listina z 26. novembra 1335). Český kráľ v liste zo dňa 3. decembra krátko informoval hlavu Rádu nemeckých rytierov o výsledkoch rokovaní, o prijatých nariadeniach a ďalšej agende (listina z 3. decembra 1335). V liste sa bohužiaľ neuvádza miesto datovania, no môžeme s istotou tvrdiť, že nevznikol na Vyšehrade. Podľa dátumov listín sa panovníci zišli niekedy okolo sviatku Všetkých svätých, možno teda predpokladať, že schôdzka sa začala 1. novembra. Kráľ Ján v liste zo dňa 3. decembra hovorí o rokovaní trvajúcom tri týždne, hoci iste trvalo o niečo dlhšie, lebo mierová zmluva medzi Rádom nemeckých rytierov a Poľskom nesie dátum 26. november a vtedy ešte všetci boli prítomní. Kazimír prijatie rozsudku potvrdil osobitným dokumentom vystaveným 26. mája 1336 pre Rád nemeckých rytierov. Okrem dvoch hlavných bodov rokovacieho poriadku (česko-poľský mier a mier medzi Poľskom a Rádom rytierov) možno z neskorších udalostí odvodiť aj témy, o ktorých panovníci navzájom medzi sebou rokovali. Nedostatok písomných prameňov totiž neznamená, že o inom sa tu nehovorilo. Česko-uhorská spojenecká zmluva z 3. septembra bola otvorene namierená proti rakúskym kniežatám. Podľa všetkého sa ešte na Vyšehrade rozhodlo, že čoskoro sa uskutoční vojenská výprava proti Habsburgovcom. Nasvedčujú tomu vojenské udalosti nasledujúceho roka, podrobnosti ktorých boli naplánované pravdepodobne na Vyšehrade, hoci o tom neexistuje písomný záznam. Práve z tohto dôvodu niektorí historici pokladajú vyšehradskú schôdzku za rokovanie o vojne a nie o mieri. 74 ^
