Visegrád 1335 (Budapest, 2009)
The Congress of Visegrád by György Rácz
-<a Vyšehradská schôdzka Aj keď sa schôdzke kráľov venuje v historiografii veľká pozornosť, jednotlivé strany zdôrazňujú iba svoje vlastné hľadiská. Keďže schôdzka bola rozhodujúcou udalosťou pre poľskú zahraničnú politiku 14. storočia, je pochopiteľné, že najviac sa ňou zaoberá práve poľská historiografia, predovšetkým z hľadiska česko-poľských vzťahov, ale aj vzťahov medzi Poľskom a Rádom nemeckých rytierov. V maďarskej historiografii sú tieto aspekty menej frekventované, ale skôr sa presadzuje názor, že spolupráca zrodená na Vyšehrade bola hlavne ekonomickým spojenectvom. Predpokladá sa to na základe nariadenia Karola Róberta vydaného 6. januára r. 1336 na Vyšehrade, ktoré podrobne upravuje platenie mýta a obchodné cesty medzi Uhorskom a českými krajinami (listina z 6. januára 1336). Podľa tohto textu králi Karol Róbert a Ján túto otázku - pravdepodobne v novembri na Vyšehrade - podrobne prerokovali. Zrejme im išlo o to, obísť právo skladu Viedne a obchod medzi nemeckými krajinami a Uhorskom presmerovať cez moravské Brno. Za vznikom obchodnej dohody možno vytušiť iniciatívu miest na území dnešného Slovenska. Vyšehrad teda naozaj mal ekonomický rozmer, ale ten sa nedá rozšíriť na celú schôdzku, lebo nebol jej jedinou náplňou. V tejto štúdii bohužiaľ nemáme možnosť sledovať ako sa rozhodnutia schôdzky preniesli do praxe. Poľská zmluva s Rádom nemeckých rytierov aj neskôr slúžila ako východiskový bod a stala sa základom trvalej mierovej dohody. Prijatie rozsudku v súvislosti s Pomoranskom dokázalo, že stránky sú ochotné i schopné uznávať prijaté normy riešenia medzinárodných konfliktov prostredníctvom diplomatických rokovaní. Spojenectvo medzi tromi stredoeurópskymi krajinami aj napriek vzájomným rozporom trvalo pol storočia a zároveň ponechalo voľnú ruku v zahraničnopolitických aktivitách vo vzťahu k iným krajinám, resp. regiónom (voči Balkánu, západoruským kniežatstvám, nemeckým krajinám, Neapolskému kráľovstvu atď.). Aj v ďalších obdobiach zohrával Vyšehrad významnú úlohu pri upevňovaní a obnove spojenectiev. 1. marca 1338 Karol I. Róbert obnovil zmluvu z roku 1335 s dedičom českého trónu, moravským markgrófom Karolom, a to opäť na Vyšehrade. Markgróf sa angažoval pri podpore nárokov uhorského kráľa na poľský trón, zatiaľ čo uhorský panovník sa pre prípad, že by on alebo jeho synovia nastúpili na poľský trón, vzdal všetkých Slovak s?- 75
