Reisz T. Csaba: Magyarország általános térképének elkészítése a 19. század első évtizedében - Lipszky János és segítői térképészeti vállalkozásának ismertetése (Budapest, 2002)

IDEGEN NYELVŰ ÖSSZEFOGLALÓK - Zhotovenie všeobecnej mapy Uhorska v prvom desaťročí 19. storočia. Kartografické podujatie Jána Lipského

Uplynuté polroky

Miestne zákonné úrady, ktoré odoslali materiál do polovice roka

Všetky miestne zákonné úrady, ktoré materiál odoslali

počet

%

počet

%

i

9

18

9

18

2

16

32

25

50

3

13

26

38

76

4

6

12

44

88

5

2

4

46

92

6

3

6

49

98

7

1

2

50

100

Pre župy nebolo nič nové opravovať zoznamy a mapy takého typu (napr. Lexikon obcí Jána Mateja Korabinského a ANDRÁSA VÁLYI, a seriál župných máp Demetera Göröga). Je predstaviteľné, že pre úradníkov sa zdali únavné nespočetné práce „pre slávu vlasti”.

Pritom prácu korektorov mohla sťažiť veľká nepresnosť odovzdaných formulárov a máp. K pozitívnemu hodnoteniu mapy Lipského však nepopierateľné prispeli svojou presnou prácou župní zememerači a ich pomocm'ci. Rýchlejšie župy nezhotovili vlastné mapy namiesto názornej mapy Lipského. Pracovali na základe princípov daným Lipským — kvôli tomu je považovaný Lipský za rozvíjateľa župnej kartografie. Podľa pôvodnej názornej mapy zhotovili novú mapu Antal Balia (Pest-Pilis-Solt), Jozef Vertics (Békés, Csanád, Csongrád), Juraj Jázigh (Esztergom), Andrej Sexty (Szabolcs), Juraj Király (Győr), Jozef Spatsek (Torontál), Ján Hankus (Ugocsa), Jozef Tóth (Bihar), Antal Gnamb (Fiume), ďalej zememerači žúp Nitrianska, Temešska, Varašdska, Požega, Arad, Somogyska a Hontianska. Výdačky: listy atlasu Göröga poslali Fejér a Turčianska župy (Práca Juraja Rakšániho). Z 50- tich miestnych zákonných úradov 20, teda 40% zo všetkých nepovažovali zaslané názorné mapy za správne. Lipský totiž svoje názorné mapy zhotovil — tak isto, ako jeho predchodcovia — na základe skorších máp. Z toho vyplýva, že aké množstvo chýb sa robilo vynechaním možnosti korektúry priamo v župe.

Ochota na spoluprácu, respektíve neochota ukazuje, že štátne orgány boli mnohokrát bezmocníe voči nim, a župná samospráva si mohla robiť čo sa jej zachcelo, až odmietnuť príkaz panovníka. Môžeme považovať Lipského za šťastlivca, že napokon pomocou štátnych orgánov župy predsa len vyhoveli žiadosti a opravili odoslaný materiál. Je isté, že korekcia nebola urobená takou istou dôkladnosťou a náročnosťou a to na mape zapríčiňuje nezrovnalosti. Dôkladné spoznanie tohto javu je konečne možné vďaka nájdenému rukopisnému materiálu.

492