Bakács István: Hont vármegye Mohács előtt (Budapest, 1971)

Predslov

arcnive, ktorého prevazná vácsina sa desatrocia uchovávala v Krajinskom archíve, sme prevzali len ciastocne. Rámec násho zvázku by d'aleko presahovalo, keby sme boli chceli odhalit dejiny tohto starobylého banského mesta, uverejnií a z ortografického hladiska ukázaf údaje a adresy vsetkych listín, vzniknutych na základe vzájomnych stykov obcanov, velkého poctu panovníckych patentov adresovanych mestu, ako aj nespocetnych listov, ktoré písali mestu obcania alebo iné mestá. Spracovali sme teda len údaje tych listín, ktoré vznikli v súvoslosti s privilégiami, právami a ma jetkom mesta, a samozrejme len z tychto listín udávame mená obcanov mesta, ako aj pomenovania chotárov a honov. Listiny banskostiavnickeho archívu, vzíahujúce sa na iné, nie stiavnické údaje, snazili sme sa naproti tomu pouzit v plnej miére. Treba poznamenat, ze v archíve tohto mesta sa nachádzajú velmi pocetné záznamy a obyöajné odpisy. Tvary mena v tychto záznamoch a v adresách listov — podía násho názoru — beztak nemozno povazovat za smerodajné z hladiska dejín ortografíe v toponomastike. Druhou vynimkou je, ze v listinách vydanych ságskym preposstvom pri jeho cinnosti ako autentického miesta, nebrali sme zretel na miestne pomenovanie „Ság". Skutoönosf vydania listiny neposkytuje totiz nové údaje ani z hladsika dejín preposstva ani sídliska, ortográfia listiny je vsak mnohonásobnym opakovaním toho, éo sa beztak vyskytuje v listinách tykajúcich sa dejín preposstva, resp. mesta a ktoré sme do násho spracovania pojali. Űdaje z listín, ktoré existujú len v novodobom odpise, uviedli sme spolu s ich archívnou signatúrou a s danou ortografiou. Ak sa vsak text listiny zachoval aj v póvodine, udávame len znacku odpisu a v odpise podanú ortografiu, ak sa odchyl'uje od pövodiny, povazujeme za chybny odpis. V obidvoch prípadoch vsúvame za znaökou skratku „más." (=másolat, odpis), éím upozomujeme na to, ze ide o odpis listiny. Pojatie odpisov do zbierky sme povazovali za potrebné najmá pre tych, ktorí ovládajú síce latinsky jazyk nemajú vsak dost paleografickych znalostí. Nebrali sme vsak do úvahy odpisy uchovávané v Krajinskom archíve v zbierke spisov „Tabulárne spory", s vynimkou tych, ktoré obsahujú historické údaje oMadne rodín alebo pozemkového vlastníctva. Pri registrovaní listín, vyskytujúcich sa v nasej publikácii, volili sme tento postup: nevzali sme úvahy také publikovanie listiny, ktoré podáva len regest listiny, öi uz v mad'arskom alebo latinskom jazyku, vrátane i petitom sádzanych regestov v 2igmundovskom listinári. Ak vsak publikácia obsahuje i pővodné texty alebo casti textov, udávame éíslo zvázku a strany prameña, ak ide o listiny zo Zichyovského diplomatára udávame oíslo zvázku a poradové císlo. Tvary názvov v publikácii sme hodnotili podobne ako pri odpisoch. Űdaje o sídliskách uvádzame v tradicnom zoskupení podía hradov-miestobcí, priöom mámé na zreteli tie isté zásady, ktoré sme uplatñonali v predchádzajúcich zvázkoch. Za mesto sme kvalifikovali kazdé také sídlisko, ktoré pred rokom 1526 öo i lenraz nazyvali: oppidum alebo civitas, alebo malo trhové právo. Rozlicné tvary názvov, vyskytujúcich sa pri jednotlivych osadách, uvádzame v chronologickom poradí podía rokov. Csánki svojho casu v V. zvázku za jednotlivymi tvarmi názvov uvádzal v chronologickom poradí podía rokov archívne signatúry. Tym dosiahol znaönú úsporu miesta, lebo ten isty tvar názvu bolo treba vytlacit iba raz. Fekete Nagy sa vrátil k predoslému systému Csánkiho, ktory sme pouziU i my. Vd'aka tomu je mozné zmeny v tvaroch názvov v chronologickom poradí skúmat ovela vyraznejsie. Za tvarom názvu uvádzame