C. Tóth Norbert: A pozsonyi társaskáptalan archontológiája / Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly 1204–1462 - Subsidia ad historiam medii aevi Hungariae inquirendam 12. (Budapest, 2020)
ÚVOD - Patrocinium prešpurského prepoštského kostola
Úvod 29 chontológií.139 Vo svojej štúdii zverejnený zoznam a roky sa podarilo - dokazujúc, že archontológiu nikdy nemožno považovať za úplnú, respektíve konečnú - upresniť a doplniť vďaka údajom novonájdených listinných prameňov a Rastislavom Luzom nedávno publikovaným účtovným registrom.140 139 C. Tóth: Pozsonyi társaskáptalan. 140 URBK. 141 Fazekas: Katolikus egyház helyzete és intézményrendszere, s. 201-208. 142 Ortvay: Pozsony I, s. 151-173, Köblös: Egyházi középréteg, s. 13-14, Šedivý: Pozsonyi egyházak, s. 100-111, Šedivý: Bratislavská kapitula, s. 197-211, Šedivý: Schriftkultur, s. 28-37, Thoroczkay: Nyitra és Pozsony, s. 365-367, Koszta: A nyitrai püspökség, s. 291-293, Thoroczkay: Egyházigazgatási kérdések, s. 8-9. Prehľad prác slovenských autorov o Prešpurskej kapitule pozri Buják: Historiográfiai áttekintés s. 34-39., Buják: Körkép s. 131-134. 143 Šedivý: Pozsonyi egyházak, s. 99. 144 Štefanovičová: Dóm Sv. Martina v Bratislave, respektíve sumarizovane pozri Schmidt: Bécs és Pozsony, s. 253-254 a 258. 145 1204. IV. 24.: „quia in quodam castro suo Posoniensi prepositura constitit, et ex accessu hominum ad eandem timet sibi de castro illo periculum provenire, ei licentiam concedere dignaremur, ut preposituram ipsam extra munitionem construere de licentia nostra valeat. ... Provisurus, ne corpus Beati martyris, qui in dicta ecclesia requiescit, debita veneratione fraudetur” - Fejér II, s. 430, MES I, s. 170 (DF 278923 - cituje Henszlmann: Magyarország csúcs-íves középkori műemlékei, s. 117, Ortvay: Pozsony I, s. 168). 146 1221. IV. 20.: „quod cum Posoniensis ecclesia in munitione castri Posoniensis sit sita, frequenter contingit, ut eisdem canonicis castrum ipsum statutis horis intrare nequaquam valentibus, ecclesia ipsa debitis obsequiis defraudetur, quare nobis humiliter supplicavit, ut in burgum eiusdem castri eam liceret Na záver sa oplatí spomenúť aj jednu prácu, zaoberajúcu sa dejinami a zborom Prešpurskej kapituly po roku 1526 (veď v živote kapituly moháčska tragédia nepredstavuje zlomový bod): István Fazekas opísal v svojej štúdii z roku 2018 organizáciu zboru v 16. a 17. storočí.141 Patrocinium prešpurského prepoštského kostola Počiatky kolegiátnej kapituly, ako čas jej založenia, tak aj zakladateľ, respektíve okolnosti samotného založenia sa strácajú v hmle minulosti a do dnešného dňa sa o nich vedú diskusie.142 Avšak v posledných desaťročiach sa prostredníctvom vykopávok slovenských výskumníkov a archeologických nálezov podarilo určiť polohu hradného143 a - zdá sa - mestského kostola.144 Vysťahovanie kolegiátnej kapituly z Prešpurského hradu sa udialo niekedy v 13. storočí, presnejšie v jeho prvej polovici. Prvé kroky v tejto záležitosti urobil kráľ Imrich, keď v roku 1204 požiadal pápeža o vysťahovanie prepošstva, odvolávajúc sa na to, že na hrad číha nebezpečenstvo kvôli chodeniu veriacich do kostola. Pápež Inocent III. k tomu dal povolenie, zároveň však upriamil pozornosť kráľa na to, aby nepostihla žiadna krivda v - súčasnom - kostole uchované telo svätého mučeníka (vyzdvihnutie odo mňa - N.C.T.) počas sťahovania.145 Avšak sťahovanie sa z rôznych príčin neuskutočnilo, a preto o pol druha desaťročia neskôr už samotný prešpurský prepošt žiadal pápeža o premiestnenie, odvolávajúc sa na to, že kanonici nie vždy dokážu vojsť do budovy na hrade, a tak si nevedia plniť svoje cirkevné povinnosti. Pápež Honorius III. dal takisto povolenie na sťahovanie.146 Prepošstvo sa teda mohlo vysťahovať z Prešpurského hradu a usídliť sa
