Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Gyivicsán Anna: A szlovák kultúra változó helye és szerepe városi környezetben: Nyíregyháza

denné potreby zaobstarávalo dedinské spoločenstvo v svojom strede, nezávisle na ďalšom okolí, Čím spontánne, bez osobitného "národnostného uvedomenia" uchovávalo nielen tradičnú kultúru, ale aj tradičný jazyk,Jazyk nového prostredia potreboval iba natoľko, aby sa zorientoval pri odpredaji svojich poľnohospodárskych produktov a pri nákupe najnutnejších potrieb pre domácnosť: eol'

, petrolej, cukor .., Keď si neskôr viacerí Blovenskí prisťahovalci zveľadili svoje poľnohospodárstvo a po istoœ zbohatnutí boli odkázaní na pracovné a íly mimo vlastnej rodiny, tieto prichádzali ako sezónni robotníci /až do 20-tych rokov 20. storočia/ zo slovenského prostredia,ako som to zistil pri svojich výskumoch v rokoch 1979-1980,íým sa dovtedy upevňovala aj kontinuita ľudovej kultúry i slovenský jazyk. Takýto sbôsod života Slovákom, žijúcim v uzavretom teritóriu vyhohoval už aj preto, že nebol narúšaný vnikaním t.zv. cudzieho živlu, resp.toho, medzi ktorý sa vklinili. /Poznamenávam, že dovtedy sa aj manželstva, ako som zistil, uzatvárali iba f uzavretom dedinskom spoločenstve na základe stavovskej príslustnosti

, co malo tlez stabilizačný účinok/. Co sa potom udialo a kedy sa navodila destabilizácia pôvodnej ľudovej kultúry, odklon od tradičných foriem života a k odklonu aj od slovenského národného povedomia,to sú otázky, ktoré sa skúmali a ktoré sú aj predmetom dnešných úvah, S odvolávaním sa na odnárodnovacíu národnostnú politiku koncom 19. a začiatkom 20. stor. /najmä po Aponyiho školských zákonoch z roku 1907/ naài učitelia v 20.- 30.tých rokoch nás v školách upevňovali v presvedčení o bezvýhradnej odnárodnovacej politike madkrských vládnych kruhov. Hoj osobný výskum medzí Slovákmi v okolí Nyíregy-