Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Gyivicsán Anna: A szlovák kultúra változó helye és szerepe városi környezetben: Nyíregyháza

házy v uvedených, rokoch,ma privedeol k poznaniu, ze nyíregyházskí Slováci nepociťovali tieto maďarizačné snahy ako národnostný útlak /ako to pociťovali Slováci na Slovensku/, pretože sami pociťovali potrebu prisbosobi sa okoliu v ktorom žili, hlavne z ekonomických dôvodov. Jediným prejavom ich osobitosti a slovenskosti bola ich hovorová slovenská rec. Eultúra ľudu nebola oživovaná z pokladnice slovanskej kultúry zo slovenskej strany. Sporadicky príchod sezónnych robotníkov zo Slovenska posotil iba na udržanie slovenského hovorohévo jazyka, nie na udržanie slovenského národostného cítenia. Po tomto mojom osobnom prieskume plne sa prikláňam k mienke Jána Botíka, ktorý tvrdí, že najzávažnejším faktorom odcudzenia sa pôvodnej ľudovej kultúre je "prerušenie kontaktu v vlastným dedinským spoločenstvom a nadviazovanie kontaktu s iným spoločenstvom". ? dôsledku nových spoločenských stykov dochádza tu teda k asimilácii v smere silnejšieho, resp. početnejšieho spoločenstva od ktorého je životne závislé, zvlášť v prapadoch emigrovanych a usadených malých skupín, ako sú tieto. Avšak v dôsledku ekonomického rozvoja po druhej svetovej vojne dochádza tu k migrácii z osád za prácou do mesta do závodov. U mladej generácie ea vytvára túžba po ďalšom vzdelaní, ktoré jej nemeze poskytnúť škola v osadách a túžba po odbornosti, ktorá by jej umožnila zapájať sa do pracovného prces-su v priem"

r

sl<í a pcd...Aj špeciálnemu remeslu sa mohol ehlaoec vvuciťlen u majstra v meste. Tym samým, ze vnikal do mastrovstva remesla

, vzdialeného od potrieb poľnohospodárstva, udrá'iaveného rodičmi, odkláňal ea od roľníckej kultúry a táto kultúra sa mu stala cudzou. Ipso facto dochádza k jazykovej asimilácií, pretože bolo bezpodmienečne nutné ovládať jazyk, ktorým