Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

mä o odbornú literatúru - ak sa má zdôrazniť slovenský pôvod tunajšieho obyvateľstva sa používa pojem Tirpák Slovák. ^° v súčasnosti nepoznáme eá'te proces tejto obsahovej zmeny. Údaje nám dokazujú, že v povedomí obyvateľstva pomenovanie Tirpák Žilo este aj v 1920-tych, ba i 1930-ty^h rokoch ako pomenovanie Slovákov, ktorých charakterizujú iné zvyky, mentalita ako maďarské obyvateľstvo Ríredriésy. Tak napr. jednoduchý slovensky obyvateľ* Híreďházy sa v r.

1924 takto zmieňuje o tomto: "Prežil som ja všeličo, kym soa sa oženil, lebo u nás, u Tirpákov sú iné t ^1 zvyky ako u "adarov.

" ' Lenze tor;uto 030vitnému slovenskému /tirpáckemu/ povedomiu protirečia štatistické údaje,ktoré sú ukazovateľmi nepetrzitého ústupi slovenského obyvateľstva v Níreďháse. Podľa štatistických údajov sčítania ľudu v Kírednáze medzi rokmi 1880 a 1920 pokles slovenského obyvateľstva bol nasledovný: V r. 1880 žilo v meste 9.211 Slovákov; 1690: 4.134; 1900: 940; 1910: 405, a 1920 už len 206. 32 Tieto údaje samozrejme nemôžeme prijať ako index asimilácie slovenského obyvateľstva v Síreďháze. Totiž, ak by sme aj prijali napr. fakt, že povedomie a jazyk sa môžu zmeniť z jednej generácie na druhú, túto zmenu nám uvedené krátke časové intervaly - tu 10-rocné - eBte nemoŽu sprostredkovať a kodifikovať . Ze príčina tohto absurdného poklesu slovenského obyvateľstva tkveje v prvom rade práve v zmene celého spoločenského systému, úplne nových nárokov mestského prostredia a vytvorenia takého ovzduBla, v ktorom radikálne klesla hoanota pôvodného /slovenského/ tradičného kultúrneho systému a Bposobu života nám dokazujú i nasledovné porovná vavi e údaje zloženia národnostného obyvatel'stva v Kíreďháze a Šoprone resp. v Banskej Štiavnici ' a údaje po-