Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

kazom toho je napr. v Češtine písaná báseň čabianskeho uČiteľa Karola Straku, ktorú pod titulom Radostník venoval Jánovi Kollárovi v r. 1835 k jeho sobášu, s Vilhelmínou 3 . .... 28 ichmidtovou. K. Straka začína svoju báserí veršom: "My,

. vzdálení Békésskí Slované", a radostník /slávnostný svadobný koláč/ posielajú "krásenky veľké Caby" ale k nim sa pripája "Celá dolnjá zem". Či tento pojem bol známy i v sir3Ích kruhoch dolnozemských Slovákov alebo len v užších okruhoch tamojšej inteligencie, nevieme dať na to uspokojúcu odpoveď . Ondrej Krupa sa po prvýkrát pokúsil komplexne analyzovať otázku, Či sú békás

ski Slováci osobitnou etnografickou skupinou alebo nie. c

'

w Došiel k uzávera, ze v tejto oblassi osobitnú etnografickú skupinu tvoria len Cabenia a slovenská obyvateľstvo osád, ktoré vznikli z bývalých čabianskych sálasov. .Model osobitnej etnografickej, skupiny ustálenej Ondrejom Krupom nám vlastne pripomína model pomenovania tirpáčke j skupiny, ktorá žila - pravé tak ako aj Cabenia zeœepisme v jedinej osade. Obidva modely etnografickej skupiny vyzývajú k ďalšiemu bádaniu aj odlišných javov na tomto poli, napr. k anaiyze objasneniu pomenovania pilísskych Slovákov, ktoré žije v povedomí a v používaní viacerých pilísskych osád,a ktoré nám moze byť na pomoci k objasneniu formovania Ba povedomia slovenského etnika na jazykových ostrovoch v Maďarsku

. Kym pomenovanie óaben - Cabenia e piiísskí Slováci si zachovalo pevodny obsah i v súčasnosti, zatiaľ - ako nám je to í z výskumov známe - pomenovanie Tirpák - Tirpáci prešlo radikálnou zmenou a v súčasnosti sa často vzťahuje skoro na Každého obyvateľa Níredházyjv prípade - ide r.aj-