Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

Anna Gyivicsanová /Divieanová/: OTÁZKA ZACH07AHIA SLOVMSSSJ ETNICKEJ KULTU?, f V KESTSKOM PROSTREDÍ : KÏIEE6ÏHA2A /KÍREDUAZA/ Vo východo-strednej Európe, a tak i na územi bývalého Uhorska, národnostné otázka bola organicky spojená B roľníckou otázkou. Z tohto aspektu pristupovali k nej aj marxi s

tiké spoločenské disciplíny. Jednak tento historicky fakt a jednak í vedecký náhľad ustálil v prvom rade aj prístup k výskumu kultúrneho systému slovenských jazykových ostrovov v Maďarsku, z čoho vyplývalo, ze tento systém bol nesporne a jednoznačne etotoznovany s tradičnou rolničkou kultúrou. Protirečia tomotu prístupu a koncepcii uz aj púhe údaje, 2e značná íasť slovenskej œensiny žila v osodách, ktoré sa podstatne odlišovali od typického dedinského prostredia a ktoré v istých vývojových fázach boli nosíte 1mi premien, ktoré charakterizovali v prvom rade mestá, a mestské society. K tomotu typu osad patrili i slovenské osady, ktoré UŽ v le.storoči dostali výsady agrárnych /poľných/ miest, a v ktorých následkom hospodárskych a epolečenských výsad aj etnokulturne procesy malí špeciálne rysy. E tomotu typu slovenských osád patrila aj Nyíregyháza. Cieľom štúdie je poukázať , že v tomto agrárno-mestskem prostredí ako sa formovalo spoločenské postavenie etnickej kultúry a jazyka;ako sa menilo spoločenské eprávanie sa etnika v takej hospodárskej

,spolocensko-administratívnej a kultúrnej štruktúre, ktorá sa od dedinskej štruktúry odlišovala aj napriek tomu, že sa v nej v pod-