Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

Co sa týka vzniku tvarov troák/tirpák je totožného názoru aj Michal Markus. Podľa jeho mienky takto vzniklc aj meno etnickej skupiny tu 3 j ak medzi sarva^skými Slovák­mi, ktorí pochádzajú z Genera, lebo príslušníci tejto et­nickej skupiny vyslovovali miesto nuŽ /= tehát, akkor­tvar tuž . Sem by sme mohli zaradiť aj mená dalsích et­nických skupín: krekác, handrbuci, sotáci, atď . Ked'Že vela slovenských jazykovedcov a etnológov / t, Novák, J. Matejcík, J. Stole, J. 3otík, J. Stanislav, J. Roman, J. Orlovský, P. Dobšinský a Michal Markus"/ a via­cero madarských slavistov a etnografov sa zhoduje v tom, ze zo zlozeniny te + prv /teprv > trpov ^-trpák/, ktorá sa pokladá za bohemizmus, vzniklo skúmané slovo, ktoré priniesla na Nyíregyházu časť hontianskych a gemerských kolonistov, musíme prijať túto mienku. Totiž" v tunajéej verejnej mienke v starších historických prácach, ale aj v novších článkoch 3a vysvetľujú tvary troák/tiroák zo slo­venského slovesa trpieť /~ tűr, szenved/. Toto zdanlivo samozrejmé vysvetlenie je predsa neprijateľné. Totiž sú­veké poddanstvo "trpelo" približne v rovnakej miere od 3'/ojich zemepánov,to platilo aj pre Slovákov, ktorí sa zúčastnili migrácie. Podlá tekéhoto argumentovania by sa mali vaetci Slováci, ktorí sa presídlili na Dolnú zem na­zývať "trpákom/tirpákom. " Keďáŕe sa vsak toto slovo stalo názvom etnickej skupiny len v Nyíregyházé, dá sa predpok­ladať , ze aj povoane platili na označenie len jednej et­nickej skupiny. Z druhej strany zese Slováci, ktorí osíd­lili Nyíregyházu v case svojho usadenia sa dostali privi­légia, íoskoro mohli zakúpiť grófske pozemky, atď ., ne­mali ^eda príčinu na "trpenie". Michal Markus* uz v 40, ro­koch nášho storočia poukázal na to, že Slováci, ktorí sa tu usídlili, prezývkou trpák označovali etnickú skupinu,

Next

/
Oldalképek
Tartalom