Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)
Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez
att zhotovené gute, letore M to nazývalijgati. V archívnom asteriéll sa nevyskytla radenW». s tejto odevnej súčasti* Naši inforísaxori, s ktorých niektorí ešte nosili gate v dvadsiatych a tridsiatych rokoch nášho storočia, rozlišovali áirokie gati_, Slrokle rancovltie gati a gati do nohavicov, ktoré sa v ton case zhotovovali z pietna kupovaného na jarmokoch. Široké róncovité gate sa nosili ku sviatočným príležitostiam, podrobnejšie sa o nich zmieňujeme na inom mieste, Široké gate na každodenné nosenie mali každá nohavicu ušitú z dvoch pôl plátna. V páse boli zašité do goliera, v ktorom bol stiahnutý plochý motúz - saving na upevnenie gatí v páse. V rozkroku mali gate vložený cvik, vpredu ráaporok s jedným gombíkom. Spodné okraje gatí boli zaobäité Švíkom - zaštepenie aby s a neprskali» Na rozdiel od širokých gatí tzv, zimužnle gati boli užäie, nosili sa v sine pod nohaviciami a zároveň v nich aj spávali. Ku gatiam sa nosila zástera. V archívnych dokladoch sa vyskytol iba ojedinelý údaj v súvislosti s odevom deti, kde sa spomína pod názvom "šata" /1787/. Naši informátori označovali mužskú zásteru názvom šurec pouSurec, Zhotovovali ju z tmavomodrého kupovaného plátna - kékvá szon. Mužské zástera u roľníkov, v minulom storočí siahala do pása a nazývala sa šurec. Remeselníci nosili zásteru, až na hruá, ktorá sa nazývala šure c n a šiju alebo mejješ. Takúto zásteru začali nosiť aj roľníci ku sviatočným príležitostiam. Na každodenné nosenie však používali a aj dodnes nosia iba do pása siahajúcu zásteru, ktorú kvôli odlíšeniu už nazývajú poušurec. Ďalšou základnou súčasťou mužského' odevu sú nohavice*
