Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

MUŽSKÍ ODEV Základné súčasti Základné súčasti mužského odevu sa zhotovovali z domáceho bieleného plátna. V archívnych dokladoch od konca 18. do polovice 19. storočia sú uvádzané súhrnným názvom v slovenských textoch •• "šaty blle", "ssaty bjele" a v maáarských textoch "fejér ruha", "fehér ruha". V roku 1787 je zaznamenaný aj názov - "košele dwe wèednje"

3 v roku 1796 pri vymenovávaní textilu je údaj « "dolčoweho platná na kessele*

. Obdobne v maďarských liatinách sa spomína "férfi Ing" a "ingnek /alo gyolcs". Z týchto údajov je zrejmé, že okrem domáceho plátna sa košele na sviatočné príležitosti Sili z jemnejšieho kupovaného plátna. Podlá zistení z terénu mužské košele boli rovnakého strihu so širokými rukávmi a s cvikom pod pazuchou, ktorý sa nazýval péhlčka

. Takéto košele sa nosili vo všedné dní až do polovice nášho storočia. V minulom storočí boli tieto košele bez goliera a pri hrdle ea uväzovali šnúrkami. Neskôr aj pracovné košele šili s malým golierikom a zapínali sa na gombíky. Košele na sviatočné príležitosti na prelome 19. a 20. storočia mali rukávy stiahnuté do manžety a zapnuté gombíkom - obavčok. Takéto košele mali prednú častí pri zapínaní zdvojenú. Vrchná našitá vložka z jemnejšieho kupovaného plátna sa nazývala betét. Na tejto vložke pri rozetrihu sa košela niekedy zdobila zámikmi - zakladanke. Rozstrih na spodku spevňoval pánfik. V zbierkach múzea v Nyíregyházé je takáto košela zdokumentovaná . Spodnou őaefou bielych šiat boli takisto s domáceho plát95