Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)
Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez
r ebnes? ako znak najvýraznejšie prejavovala v oblečení nevesty « Svadobné šaty nevesty boli biele a bohato zdobené skladania, našívanými čipkami, fodrami a zámikmi. Šaty boli ušité z gl©tu, hodvábu alebo iných jemných materiálev. Nevesta mala na hlave partu doplnenú závojom, nazývaným fáťoľ alebo Sláger. V ruke mala kyticu kvetov /foto k/. Odev ženícha pozostával z jemnej košele zdobenej zánikmi a z tmavého obleku. Oblek bol na začiatku nášho storočie boha" to zdobený šnúrovaním /foto l t Doplnkami odevu ženícha bývala masla na krku a biele rukavice. Znakom svadobného odevu bolo pierk o. Mladý zať nosil pierko z voskových kvetov s rozm*» rlnu pripnúté ns pravej strane kabáta. Obdobné pierko, avšak prtpmrté na favej strane kabáte, bolo znakom družbovskej funkcie. Družba mal rozmarínom zdobený aj klobúk, Z archívneho materiálu sa dozvedáme o niektorých doplnkoch resp. znakoch mužského svadobného odevu. V súpise výbavy dcér bohatého mešťana z roku 1831 aa uvádzajú ručníčky pre družbov - "sebbe valo vBfieknek", âalej biele šatky pre starejšieho a družbov - "fejér keszkenő násznagy éa vSŕi Uraknak", ako aj hodvábna masla na krk pre ženícha - "eelyem marczelén Viiegécynek nyakára". Iný údaj z roku 1859 dokladá družboveké pereoko - "krusspán na družbossko pjero". Zaakom smútku v odeve osirelých dievčat bola čierna stuha zapletené vo vrkoči. Iným spôsobom vo všednom oblečení aa smútok nevyjadroval. Vo sviatočnom odeve počas smútku výrazne prevládala čierna farba.
