Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

aký odev pozostával s Malej skladanej - ráhcovltej sukne, na ktorej boli na spodnom okraji prišité 2-5 páay - pánti trikolóry - nemzeti stähle» Navrch si obliekali bielu blúzku a naberanými rukávmi, nazývanú "pafioa ujjú biela pasentes vizitka". Na ňu si obliekali červenú sametovú Snúrovanú veetu - červeni lajblik. Dolný okraj vesty býval ukončený ozdobným zúbkovaním. Ozdobou hlavy bola červená čelenka zdobená perličkami. Na sukňu sa prepásala krátka biela zásterka s fodron. Štylizovaný odev mládencov pozostával zo Širokých nazberaných - rámcoví tých gatí a z koSele so širokými rukávmi ukončenými čipkou. Na koSelu sa obliekal tmavomodrý alebo čierny lajblik. Odev zdobila cez prsia Šerpa z trikolóry - nemzetka a okolo pása previazaný ťurocki ručník. Na koSeli pod golierom sa nosila previazaná maSZa. Za klobúkom mali zastoknuté pero z trsu jemnej trávy, nazývanej árvalény haj, ktorú ai obstarávali v okolí Tokajských vrchov. Namiesto gatí súčasťou tohto edevu mohli byť aj nohavice - prlčeskl, ktoré sa používali pri slávnostných sprievodoch spojených e jazdou na koňoch /foto 6/. Pri viacerých obradových príležitostiach sa nosil bežný sviatočný odev, napr. pri krste a védzke. Rovnako aj pri konfirmácii odev dievčat a chlapcov mal bežné sviatočné formy. V medzivojnovom období sa čoraz viacej presadzovala norma u dievčat ísť ku spovedi v bielom vlgančoku. Chlapci mali tmavé svetlle Satl. Na základe fotografií s prelomu 19. a 20. storočia sa f a-