Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

tože bes výučného listu!/ ked bol v sajati v Rusku "Bočke naučiu robiť u Moskalov T plene". Vyrába dva druhy sudor; na víno a na kapustu. Sudy robí s jahodového, alebo z du» bového dreva. Drevo si kupuje /ako hovorí/: "na fatelepe, ked niekde vykoučuje stromy". Jeden cent dreva ho stojí 80-100 forintov. Postup výroby sudov, ktorý používa loska je pomerne archaický. "DuSke" na sudy Štiepe s primerane dlhých klátov. VyStiepené "duške" struna "činvágovom" - oberučným nožom na oberučnoa "stoucl". Oba kone« duiky «ostrúha trocha na užšie, nel prostriedok, potrebný počet "dužiek" poukladá po obvode železnej obruče položenej na zemi.Horné konce dužiek sťahuje osobitným, velmi primitívnym nástrojom zvaným "Siga". Aby sa mu dúžky ohli a stlahalldo požadovaného tvaru, musí drevo sparovať, t.j. ohýbať ho ma horúca. Robí to jednoducho rozenietením ohňa vo vnútri pripravovaného suda. Spaľuje tam iba triesky a raždie.nie hrubé drevo, lebo to by sa mohlo tak romnietlť, že by opálilo aj dúžky. počas horenia dúžky sťahuje a neustále ich ovlažuje vodou. Nerobí to priamym polievaním dužiek vodou, lebo by voda mohla vniknúť dnu a uhasiť oheň", ale robí to prikladaním mokrej handry namáčanej vo vode. "Ak len javltujea súdok, že treba vymeniť len jednu dúšku,vte dy dúSku dávam do horúcej vody, zohnem ju a vložím tak.aby pasovala medzi ostatnje". Vnútorné ryhy, zvané "graž* alebo "gnunt", do ktorých sa vkladá dno pri ústi v hornej 1 v dolnej časti suda, robí majster Koska pomocou "gnuntvágč". Ak robí nové sudy, nebkladá medzi dúžky na utesnenie nič,tvrdí, že musia tak priliehať, že voda nesmie pretekať.Ak vsak "javltvje" staré sudy vkladaním novej dúžky,vkladá medzi dúžky dlhé listy m Saäiny, zvanej "kaku", alebo "Jikül". 92.