Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

pri výskume som si všimol aj niektorých starodávnych - archaických jedál, ktoré mohli malí svoj pôvod ešte v slovenskom prostredí, ale čiastočne sa prispôsobili aj prostrediu do ktorého prišli. Varené 1 pečené jedlá si Slováci - Tlrpáci až takmer do 30-tých, ba až niekde do 40-tých rokov 20. storočia pripravovali nad volným ohÄom v peci, v ktorej sa piekol aj chlieb. Pec sa nazývala "kemence" /pod vplyvom maďar­činy/. Postavená bola v izbe za dverml a ohefl sa kládol s pitvora. Varilo sa na panviciach s trojnožkou, alebo v hrnci na trojnožke, alebo aj v hrnci, položenom na dvoch tehlách, alsbo ak pec bola rozpálená, jednoducho na tro­cha rozhrnutom ohnisku. Otvor do pece sa uzavrel,aby aa šetrilo kurivom, ktorého tu bolo veľmi málo. Kúrili bllou s omrvenej kukurice, suchým kukuričným ráždím, ráždím s orezaných suchých konárov z ovocných stromom a pod.. "Iú­rili sms zetkou» tvrdili Informátori. «Zetka« boli byls z omrvenej kukurica. Popri peciach - "kamencoch" - mali v pitvor« vybudo­vané aj malé pece, v ktorých bol vsadený kotlík. CheÄ aa kládol priamo pod kotlík, "nemali zme Spor, ale varili zme na kutke" /Sajben Jánosné -Czlrjaková/. "Tutka" bola pec s kotlíkom. Kotlík na kutke bol hlavnou a nepostráda­teľnou nádobou na varenie. V mnohých domácnostiach aa "na kutke" varilo aj po zavedení uzavretých sporákov, pravda ak išlo o varenie len jediného jedla. Pečené jedlá aa, prirodzene, pripravovali v peci. Najbežnejším a najrozšírenejším a moino povedať, kaž dodennýa jedlom nylregyházských Slovákov až takmer do 40­tých /niekde aj 50-tých/ rokov 20. storočia bola k obedu plnená kapusta a bôb. Plnená kapusta sa pripravovala z kukuričnej kaše zmiešanej s posekaným bravčovým mäsom s pridaním korenia 86.

Next

/
Oldalképek
Tartalom