Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

• toll. "Hebou daralov, len sekačkou zrne sekali a*so» /sajben Jánoané* Czlrjaková/. Premiešaná zmes aa aabalila do kapustných lístkov, ktoré aa prv obarili vriaco« vo­do«. Zabalení kusy aa vložili do hrnca, podliall trochavo dou, pridala aa masť a vložili do pece. T peci aa ,»lnená kapusta vlastne dusila. Jedli ju a vareným omasteným b6­boa a a chlebom. len v posledných desaťročiach namieatoku kmrlčnej kase dávajú ryžu, ale aj na stôl prichádsa oveZa zriedkavejšie.Treba tu zdôrazniť, že kukurica bola v tej­to oblasti v minulosti hlavnou múčnou plodinou. T posled­ných niekoľkých desaťročiach pred socialisáciou poľnohos­podárstva ju pestovali len na výkra ošípaných, ale viac ncl pred polstoročím aa jej mnoho zužitkovalo na mnohá kukuričná jedlá. TeZká kole - "gore" stoja na nyiregyhás­skych pokoroch aj dnes. Častým a oblúbenýn jedlom na večera bola v minulos­ti "köleskása", naaývaná aj "oh ön" / ide pravdepodobne o kumánake slovo/, prv naaývaná "prosená kasa", teda kaia a prosa. Tarill ju v kotlíku na kutke, nikdy nie v hrnci a v peci, pretože kaSu bolo treba stále mieSať a pri varení pozorovať. Do kotlíka a vodou dali masti, aoli a mohlo aa pridať aj trocha cukru. So toho, sa stáleho miešania sy­pali kašu a prosa. Varila aa a miešala doetedy, kým saka­ša nezrazila do akejsi gndže, plávajúcej po hladine vria­cej vody. Kaia aa vtedy prestane miešať, keôľ aa zrazí,to­tiž, ako oni hovoria: "kel aa kaia zaetafie dovena" /dôve­rná » dovedna, t.j, spolu !/. Nechá aa eite troeha vrieť bez miešania a prognóza je taká, že kaia je vtedy dobre uvarená, ked aa vo vriacej vode sama obrádi, Jedávala sa ao sladkým mliekom a nesladená jedávali aj a kyslím mlie­kom. •Puliika", alebo madárský "tengerikáša" sa varila s mletej predsiatej kukuričnej múky. Kukuričná múka mala 87.

Next

/
Oldalképek
Tartalom