Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

nosia zberané a opásované sukne a na nich osobitne zhotovenú zásteru i osobitné blúzky, ale strihom už len málo podobné pôvodnému odevu, ktorý sme mali možnosť sledovať na uschovaných fotografiách /napr. u Gyuresko Zuzany,r.An tálovej na Bundásbokore/. Odevné súčiastky z doma zhotovených tkanín už ani terajšia najstaršia generácia obyvateľov nenosila, okrem už spomínaných mužských "rancovaných gati" ako vrchných nohavíc. Ženy si priamo na vrchnú časť tela obliekali tenké bavlnené košielky bez rukávov, alebo s krátkymi rukavicami, ktoré si obliekali prezlečením hlavy ce» výstrih. Na spodnú časť tela si obliekali "spodnike" z bieleho tenkého bavlneného plátna. Šili si ich sami. Na "spodnike" si obliekly hodvábny "vigán", ktorý pozostával z "vizitky" /«blúzky s dlhými rukávmi/, z "gecela" /t.j. vrchnej sukne/ a « "šaty" /t.j. zástery/. Cez plecia a prsia si navrch vizitky previazali hodvábny "rojtkový ručník" / » veľká šatka/ a na hlavu menší "ternový ručník" /»šatku/ . Ka nohy obúvali "cúgové topánky", zvané "cúgoše". Takto vyzeral sviatočný odev žien. Do práce nosili o niečokratšie sukne a všetky súčiastky z pracích tkanín. Muži nosili biele široké "rancované gaty*. Ak išli v nich do kostola, išli bes záster, ak išli na trh, alebo do práce opasávali si čiernu zásteru -" šurec ". Košele boli vždy biele a ha ne si obliekeli čierny vygombičkovaný "lajblik" /vestu/, v chladnejšom počasí si obliekali ešte šnúrkovaný kabát.Na nohy obúvali "lagovanje čižmy". Do roboty obúvali "boxovje čižmy, zošívané na bokoch. Klobúky nosievali čierne, ale najčastejšie nosievali, najmä v lete "slamenje klobúky". Iko uvádzajú všetci informátori, terás žijúci muži 83.