Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

už nenosisvali košele ušité z domáceho plátna. Košele buď kupovali z konfekcie, alebo šili z kupovaného plátna- sifónu. "V Austrii boli veiké dare a tie robili velrai dobré plátno" /Gyurasko Zuzana/. V zime obliekali muži čierne haleny - "širice" ale mládenci nosievali biele "širice". Z tenkého domáceho plátna šili iba mužské "gaty" a ženy spodnic« - "spodÄik". Strava ludu Pokial budeme uvádzať spôsob stravovania, máme na mysli obdobie prvých troch - štyroch desaťročí 20. storočia a pri niektorých rozboroch jedál uvádzame jedlá z obdobia asi do 30-tych rokov 20. storočia. 7 stati o poľnohospodárstve sme už uviedli, že v stravovaní sa nerobili žiadne rozdiely medzi gazdom, sluhom, takšášom, či robotníkom najatým na niekolkodňovúprácu. Gazdina varila pre všetkých rovnaké jedlá a aj všetci spolu jedávali. Zaujímali sme o bežnú stravu z obdobia rokov 1920 -1940. V tom čase bývala strava približne takáto: V nedeTu_na raňa^ky_ bola "rántotta na slaninke" / vajíčka upražené na slaninke/ a biela káva.Jadávali to s chlebom. Pred raňajkami uliala gazdina všetkým po 1-2 poháriky pálenky. Na obed bola masová polievka s rezancami /mäso bolo zo sliepky, s morky /"pulky"/, s husy, prípadne aj bravčové. ZJedlo sa mäso z polievky, ale ako hlavné jedlo bolo mäso pečené. Ra večeru sa zjedli zostatky z obeda. Fred jedením vždy vypili 1-2 poháriky pálenky. Pálenku ulievala vždy len gazdina. 84.