Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

la tvar veľkej baňatej flase. Obilné gamy sa zhotovovali tak, že po vyhĺbená es ešte omazall vymieseným blatom a po jeho vyschnutí nahádzali ráždie a podpálili, aby sa vytvorila istá malá vrstva tehloviny. Rolníci na poľnohospodárstve pracovali velmi intenzívne. Hoci boli značné a prísne zachovávané stavovské rozdiely So do spoločenských zväzkov, v pracovnom nasadni neboli žiadne rozdiely medzi gazdami-majitelmi pozemkov a medzy stálimy sluhami a takšášmi aj príležitostnými robotníkmi. Aj najbohatší gazdovia pracovali s nasedenim všetkých svojich sil. Iba "žnivo" najbohatší gazdovia neroboli sami, ale pozývali si, rep. sami sa prišli ponúknuť chudobní Slováci zo Slovenska, alebo Rusini z "Marnarošskej", ale chodievali vraj aj Poliaci z Polska. Príležitostní robotníci, ktorí sa zjednali len na práce ku žatve boli obyčajne vyplácaní tak, že jeden pár žencov, t.j. kosec a žena, ktorá za ním odberala /obyčajne prichádzali manželia/ dostali zo zožatého obilia každý 12/dvana8tý/ až 16 snop, to znamená aj so slamou. Ak ženci nechceli slamu, dostali desiaty, až dvanásty diel s vy mláteného obilia, nimi zožatého. Slamu nebrali ienci, prichádzajúci zďaleka, avšak ak takšáš robil so ženou žat vu naviac, než bol povinný odpracovať urdovku, bral si obllie aj so slamou. Slamu brávali aj ženci, ktorí prichádzali zo susedných sálašov a ako chudobní boli nato odkázani. Pri intenzívnej práci, ked zrno dobre sypalo mohol si jeden pár žencov zarobiť až 15 -20 q obilia. Bolo povinnosťou gazdu odviesť žencom zarobené obilie vlastným povosom, zadarmo na stanicu - na Tiszalök. Komenciáši /aj iní ženci/ v posledných desaťročiach 19. storočia zarobili u gazdu v čase žatvy 1/12 zožatej a vymlátenej úrody. Fa prelome storočí a aj neskôr, hlavne 75.