Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

po prvej svetovej vojne, ale aj v 30-tých rokoch 20. etor. keď bola značná ponúka pracovných síl, ženci pracovali u gazdu za 1/16 obilia. Komenciáii, takiáil ak sa zjednali u gazdu na práce okolo zemiakov dostávali koncom 19. stor. 1/3 »obratej úrody a po 1. svetovej vojne a v 30-tých rokoch 20. stor. 1/4 »obratej úrody. Pri týchto prácach majitel role pripravil rolu sa sadenie zemiakov vlastným záprahom a dodal sadobné zemiaky a spolu s komenciáiom ich zasadil. Prvú okopávku a zber zemiakov a druhú okopávku už robili sami komenciáfii. Orodu s póla pre seba i pre robotníka svlesol gasda vlastným povozom. Takto mohol jeden komenclái zarobiť 15-18- ai 20 q zemiakov. Ak bol komenciái z iného, susedného sa lasa gazda mu poskytol zdarma koňský záprah a povos na odvezenie úrody, prípadne mu ju sám odvieaol a ak boli robotníci s dalekýcb oblasti /so Slovenska.

••/ odviezol im úrodu na najbližilu železničnú stanicu. Vrecia na zarobené zemiaky musel si komenciái doniesť svoje vlastné. Komenciái - takiái, pre ktorého nemal gasda prácu po cely rok a využíval ho len na sezónne práce /povinná práca - "urdovka"/ nebol by mohol s uvedeného zárobku vyH»Iť rodinu a preto prijímal príležitostné práce v meste, na stavbách, rezanie dreva, čistenie stromov v pánskych záhradách a u bohatiích meiťanov výpomoc pri skládkach vykládkach na železn. stanici a pod. Ak takiái potreboval od gazdu nejakú službu, napr. odviesť choré dieťa k lekárovi do mesta a pod..musel stratený čas gazdovi uhradiť dvojnásobkom práce na poli, v záhrade a pod*. Príležitostní robotníci, ktorí sa zjednávali na prácu u gazdu len na nárazové práce a len niekoľko dni chceli pracovať, dostávali ako výplatu pri okopávaní, alebo 76.