Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

pre dobytok, ktorý tam ostával po celý seiónu t.j. od včasnej Jari do neskorej Jesene/ a prístrešok na prenocovanie / pre seba a rodinu /. Dobytok a úrodu na salaSoh strážili sluhovia, prípadne neskôr gazdovi synovia a len tak asi od konca 19* a začiatku 10. stor. začali si stavať pri pozemkoch trvalé obydlia a trvalé sa tam usadzujú. Začalo to tým, že starší a menej výkonní gazdovi stavajú na salaioch domy pre svojich ženatých synov a sami ostávajú v svojich mestských domoch. Sálaiov, bokorov, tání bolo v okolí Nyíregyházy 6*3. Takmer vo všetkých bývali Slováci, ale boli aj s obyvateľstvom maďarským, ale tých boli veľmi málo. Je tu aj Cigánybokori Zistili sme, Se obyvatelia jednotlivých bokorov sa navzájom poznali i keď niektorá bokory boli od seba vzdialené 7 - 10 i viac kilometrov. Okrem beZných pracovných stykov na poliach susedných salašov a príbuzenských vzťahov, ktoré vznikali sobášmi medsipartnermi so susedných, ba 1 vzdialenejších sálašov, k vzájomným stykom dochádzalo pri stretnutiach na týždenných trhoch v Nyíregyházé, ale hlavne pri posedeniach v gazdovskom kasíne /"gazdakaszlno"/* Y Nyíregyházé bývali do týždňa dva trhové dni a v stredu a v sobotu. T stredu chodievali na trh ženy, ale kedle sálaSe boli od mesta ďaleko, viezli ich gazdovia do mesta na vozoch. Ženy odpredávali vajcia, tvaroh, smotanu, maslo, kurčatá, sliepky a pod..Streda bol jedinný deň /okrem nedele/, kedy sa žena dostala do mesta. Medzitým čo ieny predávali, muži nadväzovali obchodné 1 rodine styky a gazdami z iných sálafiov. Sobota zase bývala trhovým dflom na ktorý chodievali len muži. Na trh viezli iito, slnečnicové sema, svine, prasee-odstavčatá, ojedinelé aj jaricu /pšenicu!/. Kukuricu dobrý gazda nepredával aj keď jej mal zo zrnín najviac« Spotrebo70.