Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

val ju na výkrm ošípaných. Sobota sa teda stala pre gazdov nielen trhovým dflom, ale aj dilom spoločenského stretania. Mnohí gazdovia chodievali preto do városa na trh aj vtedy, ak nemali nič predať. Našli si zámienka, že idú obhliadnuť, aké BÚ ceny, aký je dopyt a po čom je dopyt a pod.. Zo svojho "gazdakasina" a či "gazdakoru" sa vracali domov často aS neskoro večer a aj v dobrej nálade. Tieto vzájomné styky umožflovali nielen vzájomné poznanie, ale poskytovali aj informácie o tom, kde, v ktorom sálašl akí špecialisti remeselníci pracujú a akú prácu možno od nich očakávať. Poľnohospodárstvo Prví osadníci, ktorí prišli do okolia Nyíregyházy "ako tvrdla najstarí informátori" našli zem neúrodnú, vhodnú iba ako pastviny» Tvrdenie informátorov o tejto otázke, ako bolo uvedené už v úvode, doplním ešte prehlásením Gyureska Mihálya /l

901/ z Rékabokoru: " Ked nás tu gróf došlkuvau tu zem bola ako piesok. Drevo tu nebolo /pozn. pod termínom "drevo" mal na mysli "stromy"/ , len planý homokov tu bou. Saffiľi stromy, beštréne, aby vietor zem neodfúkou". Po zintenzívnení poľnohospodárakej produkcie, v zmys le možného zintenzívnenia v rámci súkromného rolníckeho podnikania, ktoré, súdiac odhadom podlá informácii najstarších obyvateľov, nastalo po zveľadení oráčin asi v druhej polovici 19. storočia, pestovali najviac kukuricu, pšenicu / ktorú tu nazývajú " jarica "/ žito a jačmeň. Sadili zemiaky, krmnú repu tekvicu a dyne a už od počiatku v malej miere aj tabak. Do prvej svetovej vojny obrábali pôdu bežným jednoradličným pluhom s dreveným hriade71.