Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

prišli. Tento vplyv bol o to silnejší, že ide tu vlastneo druhotnú kolonizáciu Slovákov, o druhotnú v tom zmysle, že Slováci sem prišli nie priamo zo Slovenska, ale z inej oblasti Maďarska, kde boli dlhší Sas už prv osídlení - z okolia Csáby a Ssarvásu. Gyuresko Mihály /nar.1919/ z Rókabokoru o tom hovorí takto: "Gróf Károlyi nás tunaka došikovau z Csáby". Koska András /1909/ z Bundésbokoru udáva, Se jeho dedo ako chlapec prišiel sem z Békešskej Csáby a jeho otec sa teda už tu narodil. Podlá rodinnej tradície dedo kúpil od pána /meno nevedel udať/ "trojkeblová zem", "Pán tu mal birtok a odpredal parastomtoZko, kolko si kto mohou kúpiť • /Koska A./. Gerhard András /1894/ z Felső Sima-Samoka o príchode Slovákov do tejto oblasti tvrdi nasledovne: "Dakody tu pustatina bola to bolo grofskô a dedo tunaka prišou od T6tkoml6šu"/Poz námka: Odborný a vedecký výklad k problematike prícho d u Slovákov do okolia Nyíregyhásy podáva Manga János v Štúdii: Slovenské etnografické skupiny v Maďarsku, Národopis Slovákov v Maďarsku, r. 1975, str. 43-44/. Je saujímavý náhZad tunajších Slovákov na pomenovanie "tirpák**. Tirpáci sme preto, že keď sme tunaka priš 11 pusta tu bola, bolo tu treba horečfie robiť a že sme trpezliví a vela sme trpeli, pracovali a tak sme tirpáci" /Gerhard A./ Szmolár András /nar. 1895/, ktorý žil na Sujan-bokor, terás v Sociálnom domove v Sóstófürdő/ hovorí nasledovne: "Keď Andrássy gróf dostaw tento velký terület, to pusty bol. Žili tu vtedy nejakí Cigáni, ale z tých fiebou mav gróf ništ. Gróf vedew, taký národ Cigáni fiebuďe robiť. Z Cigána fligda ništ flebude. Gróf vybra»dvoch: Sulan a Petrikovič, tak sa menovali. Ti išli do Békešfiaby, Sarvaša, išli toborzovať a dosikuvali Slovákov. PrišZi veZa 8 flimi. ytedy nebola žalezňica, ani 65.