Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

Kamenica /«sypaná cesta/, zapriahli kravke a prilli len tak na kočoch /«na vozoch.'/ a začali robiť. Gróf videw, že je to usilovný národ. PatrikoviS a Sulan dostali sa to, že toborzóvali po 40 keblov zeme. Narobili sa tu a natrpeli a preto sa nám hovorí Tirpáci, že vela trpeli". Tieto uvedené jednoduchá výklady slovenských osadníkov v okoli Nyfregyhásy o ich pôvod a názve sú pravdivé do tej miery, že hoci sa presidleným Slovákov ponúkali v okolí Nyíregyhásy rozsiahlejšie plochy pôdy než v pôvodných sídlach a za výhodnejšie podmienky, teraz žijúci najstarSia obyvatelia tvrdia,, že pôda bola príliš lahká, piesočnatá a bolo treba vynaložiť velmi mnoho úsilia mnohých generácii, kým s piesočnatej pôdy vytrvalým hnojením urobili pôdu homokovitú, úrodnú. Hnojili pôdu nielenzaorávkou maStalného hnoja, ale aj zaorávkou zelenejbu riny a pod... Prvousadlícl boli po príchode do tejto oblasti od prvopočiatku predovšetkým poľnohospodármi - roľníkmi. Kým neskultivovali pôdu venovali sa chovu veľkého množst va dobytka / každý choval toľko len vládal na siskanej pôde/ 1 značné množstvo oviec. So vzrastom plôch, vhodných na pestovanie siatin a sabodnych plodín / teda po skultivovaní / relatívne sa zmenšovali počty hovädzieho dobytka a oviec. Pôdu obrábali pomocou konských záprahov a len poniektorí, v menšej miere, priahall aj stepné voly. Gazdovstva pôvodných osadníkov sa nedelilo, lentak asi od konca 19. storočia a tak sa aj stará forma veľkorodiny zachovalo takmer do počiatkov 20 storočia. Po s kul tivovanl stepných pastvín na oráčiny zväčšoval sa majetok otca - gazdu a až takto mohol zväčšenú pôdu rozdeľovať, deťom-dedičom. Synovia sa dale,} snažili rozSíriť poľ66.