Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

Skoda ťa Suhaflec, fe sa vodou bývaš, Skoda lásku bereš, že k náa nechodievaš. Ha pitvori, na prahu podáme si rúčky ty lavú, ja pravú /ďalej nevedeli, len, že sa končí/: dobrú noc všetkým. Keď son išou od me j milej už bou deň", bo už ženy vymetali popod sťen. Edna sa ma vypytuje, de son bou a ja son jej odpovedať fiemohou Keď son išou od mej milej bou mesiačik vysoko ona za mnou pozerala, Si son ja už ďaleko, keď son bou už na pou ceste vtedy za mnou volala vráť sa milý, duša moja, čím son ťa rozhnevala? A ja sa už na

spak vracať Äebudem muoj koníček osedlaný a ja na ňom preč puojdem. Orje šuhaj pod horou, pod tou horou morovou. OÄjesou mu oťec jesť, podže, syn muoj, podže jesť* A ja jesťl Bepuojden, kým túto zem nezorjen. Orje šuhaj pod horou, pod tou horou morovou, oBjesla mu maťer jesť, podže syn muoj, podže jesť. A ja jesťi nepuojden, kým túto sem nezorjen, Orje šuhaj pod horou, pod tou horou morovou oň jes3a mu sestra jesť, podže, brat muoj, podže jesť« A ja jesťi üepuojden, kým túto zem nezorjem. Orje šuhaj pod horou, pod tou horou morovou 101.