Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

dve generácie už slovenské piesne nespievajú a najstaršiu »ostalo vo vedomí len velmi málo, velarazy už len torza. Na dota», 5i sa pamätajú na nejakú slovenskú pieseň", sko­ro každý z informátorov, ak čo - to vedel, začínal pies­ňou: "Neoriém, nesejem..." a "Čierne oči choťe spat?..." Mnohí pamätajú už iba torza. NižSie uvádzam piesne tak, ako som ich počul. Torza piesní, ktorých text niektorý informátorov vedel celý, uvádzam v tom znení, ako ho u­viedol ten informátor, ktorý si z piesne najviac zapamä­tal. Reorjem, flesejem, samo sa mi rodí mám takú frajerku, samá sa mnou chodí. flechodiu ja Ba ňu, sama prišla sa mnu, ako jalovecká za zelenú trávu. Zelená trávička» ktože ťeba zožne, chudobná dievčička, ktože ťeba vesfle. Zelenú trávičku sivý koník sožre, chudobnú dievčičku Sumny Šuhaj vežne. Čierne oči choťe spať, bo vám ráno treba stať, a to ráno raňičko ked vychodí slniečko. . • • Parta moja, parta, zelený veňec /Belej nevedeli, ale pokračovali takto/: Stratila som partu, zelený veňec, našou mi ju družba, pekný mládenec. 100.

Next

/
Oldalképek
Tartalom