Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

a BÚ hojné porasty trstiny, Tirpáci nemali tas pozenky , teda ani vlastnú trstinu. Kupovali ju hotovú od tamojších gazdiv, ale najradšej ju kupovali "na koreni" a sasi si ju išli vysekať. Vyšlo ich to omnoho lacnejšie, aj sami si ju zviezli domov. Hoci sa zdá, že pokrývanie trstinou je jednoduchá práca, máloktorý gazda si dokázal sám prikryť dom trstinou. Najímali si majstrov - pokrývačov. Domy z ubíjanej hliny stavali si gazdovia ešte aj v prvých desaťročiach 20. storočia. Od 20-tých 30-tých rokov objavujú sa deny zrubové, tesaného dreva. "Drevo sme nakúpili v Nyíregyházé od Židov, mali tam veiké raktáré, veiké kereškedovy" /Gerhard András/. Stavať drevaný dom znamenalo veiké investície a len máloktorý gazda si to mohol dovoliť. Mnohí si takéto domy stavali za požičané peniaze. Aj peniaze si požičiavali od Židov. Na Samóke sa gazdovia sťažovali na pôžičku od Židov, naproti tomu Koska András na Bundasbokore si na pôžičku od Židov nesťažoval. Brali, ako tvrdil 7-e % úrok - "kamat". Ak vSak si gazda požičal len na krátku dobu, na 4- 5 mesiacov a dó> tyčný gazda u tohto Zlda pravidelne nakupoval, požičal mu aj be« "kamatú". "Nebolo treba kamat" /Koska A./ Dvory gazdov boli spravidla uzavreté a celé oplotené* Takmer 2 každého dvora sa ozýval štekot strážneho psa

. Stred dvora býval volný a dom a hospodárske stavby boli po obvode dvora, sýpance, maštale, chlieviky, kuriny, koše - góre, pajty a pod.. tüdővé piesne ľudových piesní profanného charakteru som medzi Tirpákai v súčasnosti našiel už len velmi málo. Najmladšie 99.