Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

z •yírezíílc'su. Nemali skóaenoatl T pestovaní hrozna e v kvasení vína a nedostatok zárobku kompenzovali výrobou a odpredajom prútkových kožov a kočíkov a odpredajom cirochovej tretiny. Vŕbová porán ty f povodí Tyay poskytovali dostatok potrebného prútia a mokrá pôda dostatok elrechu. Ja pozoruhodné, ž« len málo týchto občanov aa zaoberalo výrobou clrochových netlel, radnej odpredávali cirochovú* surovinu, xato dosť Intenzívne «a zaoberali V.oŕAkárstvom. Stavba hlineného domu Najväčšia časť tunajších starých obydlí bola zhotovená a ubíjanej hliny. Thotovenle takéhoto domu bolo lacná a pomerne rýchle. Práca aa započala vykopaním základov. Hoci aj základy boli z hliny,ubiJany základ bol pevný a nik »n neodvážil stavať len priamo na vyrovnanej zemine. Pri nabíjaní hliny do múrov /hovorili tonu i"billame zem"/ pridávali žitná slamu,aby hlina leprfie pospolu držala. "Zem 00 slamou sme ubíjali do donák,tnk 10-12 doskov stačilo na výšku eťeny" /Gerhard András,nnr.l894/."10 -12 doakov" znamená, že hlinu ubíjali po celom obvode naraz, nm výšku Jednej dosky, po stvrdnutí, na Čo stačilo pár hodín, reap, kým prešli celým obvodom, hlina nabitá na začiatku atvrdla, dosky zdvíhly vyčŕíle a tak 10 - 12 zdvihnutí stačilo na vystavenie výšky steny domu. na obrodová máry aa potom položili navzájom pospájaná okresaná Jedľová trámy, hovorili tomu, že položili "veniec",Na veniec dávali "hrady" a "krokve". Na krokve aa pribíjali \\ zv. "laty", laty bývali buď narezaná z jedlováho dreva,

•la čaato to boli len vŕbová rovná konáre.Na laty aa upevňovala tretinovákrytlna. Hoci okolie Tyay ja močaristé a «ja.