Molnár Lajos - M. Hajdú Margit: Nagytarcsa története és néprajza - Pest Megyei Múzeumi Füzetek 7. (Szentendre, 1974)

M. Hajdú Margit: Nagytarcsa néprajza - Národopis Nagytarcse (Obsah)

podársky obrábatelné územie dediny sa dostalo do rúk obyvatelstva.

V kapitalizme sa maié gazdovstvá snazili udrzat sa z pestovania zeleniny a mliecnych vyrobkov.

Postupne rástol pocet do hlavného mesta chodiacich, ktorí pracovali väcsinou v stavebnom priemysle a v bulharskom záhradníctve. Oni sa dostali v prom rade do styku s robotníckym hnutím.

Medzi dvoma svetovymi vojnami sa obec velmi pomaly rozvíjala.

Sovietska armáda oslobodila dedinu 28. decembra 1944. V uplynulych tridsiatich rokoch sa zivotná úroven obyvatelstva stále zlepsovala.

Ludia zijú dnes v novych alebo celkom obnovenych, pohodlnych, dobre zariadenych rodinnych domoch. Väcsina dospelych pracuje v budapestianskych priemyselnych závodoch a mensia cast v polnohospodárskom druzstve, ktoré je spolocné s cinkotskym. V rozvíjaní a okráslovaní obce sa coarz viacerí zúcastnujú verejnoprospesnou prácou pod vedením miestneho vyboru strany a obecnej rady. Fond na rozvíjanie obce sa pouzil na komunálne investície. Zemepisné názvy, zvlást zoznam ulicnych názvov svedcia o rychlom rozvoji po oslobodení.

K hospodárskemu a kultúrnemu rozmachu v socialistickom duchu prispeli najmä pracujúci, zoznam ktorych sa nachádza v osobnom vykaze. Ich odusevnenost a cinnost v prospech obce nech bude dobrym prí kiadom pre nasledujúce pokolenie.

MARGIT M. HAJDÜOVÁ: NÁRODOPIS NAGYTARCSE

(Obsah)

Nagytarcsa sa rozprestiera v údolí Gödöllövskej pahorkatiny. Jej pekná poloha, utesené domceky, usporiadané ulice pripútajú pozornost návstevníkov.

Ludové krotje sú pestré a svedcia o kresliarskom a vysivkárskom umení zien a dievcat — príbuzné sú s krojom zien v Cinkote, Csömöri, Rákospalote a v Rákoscsabe.

Tkanie a predenie zazilo svoj rozkvet na prelome storocia. Najcharakteristickejsie bolo hviezdickovité vzorkovanie, najoblúbenejsími farbami boli fialová so zelenou, cervená so zelenou alebo iba cervená. Okraje tkanych obrusov spájali s prúzkom na dva prsty, ktory zostavili hladkym vysívaním. Tkaná zenská bielizen tzv. „rubác” sa zostavoval zase háckovaním alebo azúrovymi stehmi.

Pred 60—70-mi rokmi vysivkársku techniku charakterizovalo spolocné pouzívanie vysívacích a ciarkovych stehov. Neskorsie sa dostali do popredia vysívacie (hladké) stehy natolko, ze ciarkové celkom zanikli.

206