Fülöp Éva Mária – László János szerk.: Komárom-Esztergom Megyei Múzeumok Közleményei 15. (Tata, 2009)

Mácza Mihály — Számadó Emese: Komárom 1919. évi eseményei - Udalosti roku 1919 v Komárne

MÁCZA MIHÁLY - SZÁMADÓ EMESE MÁCZA 2004 Mácza Mihály: Az impériumváltás és következményei Komáromban (1919-1938). Limes 2004/3 113-127. SZABÓ 2005 Szabó M.: Ki volt Guido Romanelli. Hadtudomány XV/3 (2005) SZARKA 2007 Szarka L.: Fejezetek a csehszlovákiai magyarok történetéből. Szabad Újság 2007. május 23. SZML A (cseh)szlovákiai magyarok lexikona 1918tól napjainkig. Fórum Kisebbségkutató Intézet. www.foruminst.sk UDALOSTIROKU1919 V KOMÁRNE MIHÁLY MÁCZA - EMESE SZÁMADÓ Po skoncení prvej svetovej vojny ceskoslovenské vojenské jednotky, doplnené ceskoslovenskymi legionármi dopravenymi do vlasti z Talianska, pod velením talianskeho generála Piccioneho ío.januára 1919 obsadili l'avobreznú cast' Komárna, kde sa potom zaviedla ceskoslovenská verejná správa. Miestne mad'arské obyvatel'stvo, dúfajúc v uzavretie spravodlivého mieru, obsadenie mesta povazovalo za docasné. Zrusenie mad'arskej verejnej správy, vyhlásenie Bratislavy (vtedajsieho Presporku) za hlavné mesto Slovenska, prest'ahovanie Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska do Bratislavy, ako aj správanie ceskoslovenskych legionárov urázajúce národné cítenie mad'arského obyvatel'stva,vyvolali protesty proti nastalému stavu. 4. februára 1919 zelezniciari a postári skoro na célom území Slovenska zacali strajkovat', vo viacerych mestách sa strajk stal medzi obyvatel'stvom vseobecnym. Protestny strajk trval dva tyzdne. Robotnici, vojaci z pravobreznej casti mesta, ktoré ostalo v Mad'arsku, ako aj z okolitych miest a obci sa nezmierili so stratou severnej casti mesta a horného Uhorska, a v noci na l. mája 1919 zaútocili proti ceskoslovenskym jednotkám v l'avobreznom Komámé. V nasej stúdii zhrnujeme pramene vtedajsích udalosti pri prilezitosti ich 90. vyrocia. Hoci den, ktory sa zapísal do historié Komárna ako krvavy stvrtok, alebo cierny prvy máj a do celostátnych dejin ako komárnanská vojenská akcia, opísali v pocetnych memoároch, denníkoch, novinovych clánkoch a stúdiách, predsa dodnes nie sú o nom známe niektoré údaje, napr. presny pocet obeti. Cast' tu zverejnenych spomienok uz bola publikovaná, d'alsia cast'

je vysledkom bádania autorov v knizniciach a archivoch, ako aj ich rozhovorov s priamymi úcastnikmi udalosti. Spomedzi útociacich padló priblizne 250-300 robotníkov a vojakov, z nich totoznost' 102 osôb sa nepodarilo zistit', títo sú pochovaní v spolocnom hrobe na katolíckom cintoríne. Na ich hrob dali postavit' miestni organizovaní robotnici roku 1929 pomnik. Zpomedzi brániacich Cechoslovákov padló 17 osôb. Pri prilezitosti 40. vyrocia spominanych udalosti dala Rada mesta Komárom postavit' pri juznom konci dunajského zeleznicného mosta pamatník, ktory odhalili 1. mája 1959. Prekladal Mihály Mácza 146