A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Jozef Duchoň: Kosice na prahu bočkajovho povstania

Pozrime sa teraz na zloženie obyvateľstva Košíc. Zvláštnosťou textu Relation je písanie vlastných mien. Pisári tu totiž uplatnili systém, ktorý Košičanov rozlišuje, čo spočíva v tom, že jedna časť mešťanov je písaná kurzívou, tak, ako väčšina dochovaného textu, iná časť však má mená písané latinkou. Domievame sa, že je týmto spôsobom tunajšie meštianstvo rozlíšené na dva národy - nemecký písaný kurzívou a uhorský písaný latinkou. Túto domienku podporuje aj fakt, že majitelia domov písaní kurzívou - Nemci - majú najprv uvedené krstné meno a za ním priez­visko a majitelia domov písaní latinkou - Uhri - to majú naopak, priezvisko a po ňom krstné meno. Naviac aj mená písané kurzívou znejú zväčša nemecky a mená písané latinkou zase maďarsky. V prekvapujúco veľa prípadoch sú majiteľmi domov vdovy, ktoré však skoro vždy nesú meno svojho zosnulého manžela, takže automaticky sú písané podľa jeho príslušnosti k národu. Rov­nako je to so sirotami, sestrami, inými príbuznými, tútormi, konateľmi, prípadne osobami uvádza­nými ako dedičia. Ženská majiteľka domu uvedená svojim menom je v texte Relation zriedkavou, iba raz sa vyskytujúcou výnimkou /pani Žofia Tittili, Alžbetina 22/. V pomerne veľa prípadoch je vlastníctvo domov spoločné pre dve a viac osôb, pričom sa vyskytujú Nemeckí i Uhorskí podiel­nici na tom istom dome. Pisári to zaznačili taktiež osobitným písaním vlastných mien. Podľa uve­deného sa teda dá rozlíšiť, koľko bolo medzi Košičanmi v dobe spisovania Relation nemeckých a uhorských vlastníkov domov a tak čisto informatívne aj pomer jedného a druhého národa žijúceho v hradbami obohnanej časti Košíc. Zmienky o slovenskom kazateľovi v Košiciach a Bukovci a o Slovenskej /dnes Kováčskej/ ulici sú jedinými troma miestami v texte Relation, kde sa spomínajú Slováci priamo ako národ. Medzi menami súpisnej časti Relation sa iba o veľmi málo menách dá povedať s istotou, že sú slovenského pôvodu - Je to napríklad Pavol Komorník /Alžbetina 11/, Gregor Poznanický /Pas­nanitzer, Mäsiarska 25/, Ján Kissel /Alžbetina II a už nežijúci Matej Hraškovič /Hrasskowicz, Mäsiarska 53/. Nepochybujem však, že v Košiciach v tej dobe žilo oveľa viac Slovákov, ako by sa zo súpisu zdalo - inak by tu nenašiel uplatnenie slovenský kazateľ. Pisári zhotovujúci súpis prav­depodobne vnímali Slovákov ako uhorský národ. Nasledovné čísla teda uvádzajú hlavne pomer nemeckých a uhorských mien vlastníkov domov, a keďže jedna osoba mohla vlastniť aj viac domov /viaceré mená sa vyskytujú dva i viac­krát/ sú vlastne iba pomerom počtov domov vlastnených jedným, či druhým národom. Z celkové­ho množstva 509 budov bolo 49 objektov takých, kde je vlastníkom právnická osoba / radnica, komora, kapitula, kostoly atď./ Predstavuje to 9,63 %. U zostávajúceho počtu 460 budov vo vlast­níctve fyzických osôb /90,37 %/ bolo 207 majiteľov písaných ako Nemcov a 243 majiteľov písa­ných ako Uhrov. V percentuálnom pomere je to 40,67 % ku 47,74 % v prospech Uhrov. Osem domov malo majiteľa Nemca i Uhra, v jednom prípade bola kombinácia majiteľov mesto + Ne­mec /teda právnická a fyzika osoba naraz/ a v jednom prípade je neurčiteľná príslušnosť vlastníka k niektorému z národov. Národne kombinovaných a iných vlastníctiev malo teda 1,96 % košic­kých domov. Text Relation tiež dovolil porovnať zastúpenie mužov a žien pri vlastnení domov. V prípade oných 460 domov v hradbách Košíc vlastnených fyzickými osobami bol muž výlučným majite­ľom v 344 prípadoch, dvaja muži v 23 prípadoch, traja muži v 4 prípadoch - čisto v mužskom vlastníctve bolo teda 371 domov /72,89 %/. Žena bola výlučnou vlastníckou v 8 prípadoch, oso­bitným prípadom boli vdovy vlastniace dom v 52 prípadoch - v čisto ženskom vlastníctve teda bolo 60 domov /11,79 %/. V kombinovanom vlastníctve ženy a muža bolo 8 domov, z čoho v dvoch prípadoch to bola kombinácia vdovy s iným mužom. V štyroch prípadoch bola ako vlast­ník domu uvádzaná šľachta, bez bližšieho určenia a v ôsmich prípadoch siroty. Jeden prípad vlast­níctva predstavuje už spomenutá kombinácia právnickej a fyzickej osoby - mesto + Nemec muž, a 5')

Next

/
Oldalképek
Tartalom