A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)
Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Jozef Duchoň: Kosice na prahu bočkajovho povstania
v ôsmich prípadoch pohlavie majiteľa nebolo identifikovateľné. Kombinované a inak jednoznačne neurčiteľné vlastníctva podľa príslušnosti k pohlaviu teda predstavujú 29 domov /5,69 %/. Okrem samotných obyvateľov mesta žil v tej dobe v Košiciach aj istý počet osôb v podnájme. V 78 domoch, ktoré takúto službu poskytovalo, žilo celkom 89 podnájomníkov, vo veľkej väčšine iba jeden v jednom dome - 67 prípadov. Zbytok, 11 prípadov tvorili prípady, keď majiteľ domu poskytoval podnájom dvom osobám naraz. Ako zaujímavosť uvedieme, že v jednom prípade figuruje medzi podnájomníkmi žena „Inwohnerin" /Kováčska 37/. To, čo sme o podnájomníkoch doteraz uviedli, platí samozrejme iba o tých prípadoch, keď mešťania prijali podnájomníka z vlastnej vôľe. Bol tu však aj celý rad podnájomníkov ubytovaných príkazom - vojenské a cirkevné osoby, a hlavne bolo v tých časoch v Košiciach určených niekoľko domov na ubytovávame vzácnejších oficiálnych hostí, či už mesta, alebo cisárskych úradníkov. Jednalo sa o tieto stavby: Dom na adrese Hlavná 63, v susedstve Levočského domu /ktorý sám bol ubytovacím hostincom/, blokoval gróf Bclgiojoso pre svojich významných hostí, domy na adresách Hlavná 42 a Hlavná 60, patriace mestským majetkovým správcom boli zároveň určené pre ubytovanie hostí mesta a nakoniec dva domy na adrese Hlavná 76 patriace šľachticovi Jurajovi Zabovi boli tiež blokované pre hostí, najskôr mestských. Koľko peňazí odvádzali Košičania svojmu mestu ako domové poplatky? Z celkového počtu 509 objektov vtedajších Košíc v hradbách bolo 24 v majetku mesta, eráru a cirkvi, teda takého typu, ktorý nezvykne byť spoplatňovaný. Relation uvádza, že v čase konania inšpekcie bolo v hradbách Košíc 331 objektov zaťažených ročnou taxou voči mestskej pokladni. Až na 25 výnimiek - mestské kúpele /6 ťlorénov/. Levočský dom /40 ťlorénov/, mäsiarske krámy /32 ťlorénov/ a 22 drábskych domkov /10 ťlorénov/ - to boli všetko obytné domy. Z rôznych dôvodov nebola taxa uvedená u ostatných 172 domov + 6 priamo neuvedených objektov. Taxa sa teda poberala iba zo 65 % všetkých domov. Celková suma takto vyberanej taxy bola 840 ťlorénov 71 denárov. Na jeden spoplatnený dom tak vyšlo priemerne 2 florény 54 denárov. Keď od 178 domov s neurčenou taxou odpočítame 24 objektov v majetku mesta, eráru a cirkvi, ktoré by evidentne neboli spoplatnené /kostoly, radnice atď./ dostávame 154 objektov a po ich vynásobení priemernou taxou 2,54 aj číslo latentnej taxy 391 ťlorénov a 16 denárov, ktorú by vtedy nespoplatňovaní mešťania mestu prípadne mohli ešte platiť. Štruktúra poplatkov mestskej taxy bola nasledovná: vôbec najmenší poplatok činil 21 denárov, jedenkrát mal výšku 25 denárov a 37 krát 50 denárov. Týchto poplatníkov možno označiť za najchudobnejších v Košiciach. Medzi chudobných možno počítať tých, čo platili po I flórén /108 krát/ a I a pol ťloréna /2 krát/. K priemeru sa blížilo 79 poplatníkov s taxou 2 ťlorény a prakticky priemer predstavoval jediný poplatník s taxou 2 florény 25 denárov a tiež jediný s taxou 2 florény 50 denárov. Za priemer tiež možno považovať 15 poplatníkov s 3 florénovou sadzbou a dvoch poplatníkov s taxou 3 ťlorény 50 denárov. Štyri ťlorény taxy platilo celkom 43 domácností, päť ťlorénov jediná domácnosť a šesť ťlorénov 17 domácností. Jediný poplatník mal taxu 6 ťlorénov 50 denárov. Nasledovali už len tí najbohatší - 10 ťlorénov taxy platil jeden a 12 ťlorénov dvaja poplatníci. Vrchol táx predstavoval poplatok 32 ťlorénov za užívanie budovy mäsiarskych krámov a 40 ťlorénov za prenájom Levočského domu. Akými remeslami sa zaoberali vtedajší Košičania? Realation zaregistroval 35 remesiel organizovaných v cechoch: mäsiarov, kožušníkov, krajčírov, zlatníkov, obuvníkov, opaskárov, garbiarov, zámočníkov, kováčov, pekárov, medikováčov, hodinárov, cínolejárov, nožiarov, stolárov, výrobcov vreciek a mešcov, plstenníkov, výrobcov vozov, tokárov, debnárov, sedlárov, povrazníkov, výrobcov kopijí, mečiarov, hrnčiarov, klobučníkov, strihačov súkna, gombikárov, tkáčov, barbierov, výrobcov pancierov, výrobcov platní, čižmárov, murárov a kamenárov. Mimo cechov bolo potom zaznamenaných týchto 9 remesiel: sklári, kiampiari, pokrývači bridlicou, jirchári, ostrohári, vinári, liehovarníci, kramári a obchodníci. Celkom sa teda vo vtedajších Košiciach uplatňovalo 44 remesiel. 60