A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Jozef Duchoň: Kosice na prahu bočkajovho povstania

Koľko obyvateľov mali vtedajšie Košice? Historickí demografi sa samozrejme rozchádzajú v odhadoch, no prevláda názor, že Košičanov bolo od 5 do 10 tisíc, aj s obyvateľmi predmestí. Ten vyšší odhad sa zdá byť nadnesený, k tomu nižšiemu musíme prirátať množstvo národa, ktoré sa v Košiciach zdržiavalo a pritom to neboli tunajší mešťania. Ďalšou otázkou je, kto a akí boli vtedajší Košičania? Začneme od vedenia mesta. Magistrát mesta - moderným termínom samosprávu - tu zastupoval richtár, dvanásti senátori /ako užšia rada mesta/ a šesťdesiat radných /ako širšia rada/. Zatiaľ čo členovia užšej rady sú v texte Relation uvádzaní /ako Rathperson, Rathgeschworner/, z členov širšej rady je v texte Relation uvádzaný iba najdôležitejší z nich - tribún ľudu, čiže Vormund. Notársky zápis z volieb richtára a prísažných z 12. januára roku 1604 uvádza tieto osoby: richtár a zároveň notár Ján Bocatius, prísažní /všetko bohatí mešťania, viacerí z nich cechmajstri a bývalí, či budúci richtári/: Ondrej Materna /žil v nárožnom dome na dnešnej adrese Hlavná 30, Alžbetina 2/, Štefan Herczeg /budúci vyjednávač s Bočkajom a Lipajom, Hlavná 66/, Joachim Müller /Hlavná 62, s poznámkou, že odišiel 14. mája do Vratíslavi/, Mikuláš Beck /Hlavná 111/, Ján Tanheuser /Hlavná 40/, Pavol Reichentaller /Hlavná 44, s poznámkou, že 10 mája zomrel v Bratislave na zemskom sneme/, Anton Wandelkindt /Mlynská 3/, Vit Panczermacher /Hlavná 54/, Wolfgang Beck /nazývaný tiež Wolf Hadercr, Mäsiarska 24/, Tomáš Samsdorfer /Hlavná 79/, Daniel Posinger /jeho meno sa v texte Relation nenachádza a naviac je pri ňom v zápisnici poznámka, že v roku 1604 zomrel/, Joachim Magdeburger /Hlavná 90/. Ako „Vormund" je uvádzaný Melchior Reiner/pôvodom Švajčiar zo Sankt Gallen, Kováčska 16/. Košický richtár Bocatius

/25. 12. 1569-21. 10. 1621/bol humanista a básnik pochádzajúci z mesta Vetschau v Dolnej Lužiei. Po pôsobení v Banskej Štiavnici, na Spiši a v Prešove sa stal v roku 1

599 správcom školy v Košiciach. Ešte v tom istom roku prevzal aj miesto mestského notára, ktoré zastával do roku 1604 /aj v richtárskom úrade/. V rokoch 1601 a 1602 bol mestským senátorom, v rokoch 1603 a 1604 mestským richtárom. Od 12. augusta 1598 bol ako poeta laureatus povýšený do zemianskeho stavu, pričom jeho armáles bol v abovskej stolici verejne vyhlásený viete roku 1603. Žil v dome na mieste dnešného uršulínskeho kostola /bývalého kalvínskeho/, v tesnom susedstve mäsiarskych krámov. Napriek tomu, že bol správcom mestskej školy vedenej v luteránskom duchu /presnejšie v intenciách konfesie päťmestia/ bol sám kryptokalvínom - čo vysvetlíme ďalej. O spásu duší mešťanov sa staral celý rad osôb. Najvyššiu protestantskú cirkevnú inštanciu predstavoval mestský farár František Vedányi /Hlavná 72/, a po ňom nasledovali kazatelia podľa národností obývajúcich mesto. Nemcom kázal menom neuvádzaný nemecký kazateľ /býval na Bočnej ulici, dom sa však nedá presne identifikovať/, Maďarom kazateľ uvedený iba krstným menom ako kazateľ Štefan /Alžbetina 29/ a Slovákom kazateľ Daniel Lang /Mlynská 5/. V texte Relation vystupuje ešte ďalší slovenský kazateľ pre dedinu Bukovec, Gregor Pasnanitzer /Poznanický? Mäsiarska 25/. Mestská rada Košíc bola výlučne protestantská. Jednalo sa pritom o konfesiu veľmi blízku Lutherovmu učeniu, predsa však odlišnú, keďže bola niektorými ustanoveniami blízka katolicizmu. Východoslovenské mestá sa snažili sformulovať novú viem už na synode v Prešove v roku 1546. Definitívne články novej viery vypracované rektorom bardejovskej školy Leonardom Stockelom prijalo pod názvom Confessio Pentapolitana päť východoslovenských miest /Košice, Prešov, Levoča, Bardejov a Sabinov/ v roku 1549. V rokoch, keď Košice držal Ján Zápoľský a jeho dedičia /1536 - 1552/ sa spolu s prisťahovaným maďarským obyvateľstvom šírili v meste aj Kalvínove myšlienky. Tie však v päťdesiatych rokoch mestská rada začala potláčať a farári, učitelia i kazatelia museli pri nástupe do funkcie prisahať, že sa budú riadiť výlučne v intenciách Confessio Pentapolitana. Ibaže v tej dobe už žilo v Košiciach príliš veľa kalvínskeho maďarského obyvateľstva atak sa tu jeho viera udržala neoficiálne, ako kryptokalvinizmus. V roku 1604 bolo teda takmer celé mesto oficiálne luteránske /katolíkov v ňom bolo iba zopár/, no okolo polovice mešťanov, ba dokonca aj sám richtár, boli v podstate kalvínmi. 5 S