Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)
Tomka Péter: A tápi temető a Kisalföld avar kori kutatásában
Vnútorná — relatívna — chronológia pohrebiska je na šťastie už na prvý pohľad jasná. Podobné výsledky prinieslo štúdium ozdôb opaskov mužov ako aj ženských šperkov (popri iných nálezoch v prvom rade skúmanie ľahko rozpoznateľných náušníc). Jediný opasok včasnoavarského charakteru, ozdbený applikáciami (nitkami) sa našiel na severozápadnom rohu plochy výskumu (kde sa rysuje samostatná malá skupinka), južnejšie, lisované kovania charakterizujúce stredoavarské obdobie, a napokon po prechodnej fáze stredoavarského obdobia, ktoré zastupujú motívom grifa zdobené, z pevného plechu vykrojené ako aj lisovanou technikou vyhotovené kovania, nasledujú neskoršie liaté súpravy opaskov zdobené tiež motívom grifa, napokon v posledných hroboch na juhovýchodnej časti pohrebiska dominujú už najmladšie typy opaskov zdobené ornamentom v tvare úponky. Na severozápadnej ploche pohrebiska sa objavujú náušnice s dutými (guľovitými) príveskami, na strednej časti typy s okrúhlym krúžkom a náveskom z korálika, na juhovýchode náušnice s oválnym krúžkom. Na severozápadnej, staršej časti sme našli jediný (zlatý) obulus pre zomrelého, troška vzdialene smerom juhovýchodne sa nachádza zvlášť publikovaný hrob č. 317, v ktorom na krku zomrelého sa našiel lisovaný strieborný krížik byzantského charakteru. Väčšina náhrdelníkov sa skladala z tzv. súdkovitých korlálikov, na severovýchode ešte pomerne včasné typy, smerom na juh čoraz viacej v spoločnosti korálikov v tvare melónového jadra, a v neskorej časti pohrebiska na juhovýchodnom okraji sú charakteristické „čisto” len z korálikov v tvare melónového jadra vyhotovené náhrdelníky. Po spoznám chronologického pozadia sme mohli skúmať prítomnosť rôznych zvykoch, ich zmeny počas pol storočia. Prvýkrát tu sme si všimli, že daný typ SZ—JV orientácie sa postupne posúval smerom na sever (pokúsili sme uviesť do prieskumu avarského obdobia ako „typ Tápsky”, a snažili sme si nájsť vysvetlenie pomocou vznášajúcich sa stužiek označujúce hroby, podľa vládnuceho smeru vetra). V tomto prípade sa nám podarilo prvýkrát preukázať, že v našej oblasti — aspoň v druhej polovici avarského obdobia — zomrelí boli pochovaní všeobecne v rakve, ktorej štruktúru, kovanienitovanie, nohy dôsledkom starostlivého odkrytia bolo možné rekonštruovať. 169
