Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)
Jozef Zábojník: Szlovákia az Avar Kaganátus korában
Medzi tie najväčšie patria Holiare (698 hrobov), Štúrovo (280 hrobov), Nové Zámky (515 hrobov), Zelovce (869 hrobov), Záhorská Bystrica (259 hrobov), Košice, časť Šebastovce (369 hrobov), Čataj (226 hrobov), Valaliky, časť Všechsvätých (212 hrobov). Získaný archeologický pramenný materiál predstavuje solídnu bázu umožňujúcu riešiť zložité chronologicko-typologické súvislosti vývoja spoločnosti Avarského kaganátu. V súčasnosti sa vo všeobecnosti akceptuje trojstupňové členenie obdobia (včasný, stredný a neskorý stupeň). Pamiatky charakteristické pre včasný stupeň sa však na území Slovenska vyskytli iba výnimočne a predstavujú zrejme jeho záverečnú fázu. Počiatky viacerých pohrebísk sa preto spájajú s tzv. stredným stupňom, avšak pochovávanie kulminuje počas neskorého stupňa. V procese spracúvania pohrebísk sa pozornosť spravidla venuje dvom veľkým skupinám faktov. Prvý komplex definujeme pojmom pohrebný rítus, druhú kategóriu predstavujú predmety materiálnej kultúry. Pohrebný rítus Zatiaľ čo v minulosti sa pri vyhodnocovaní pohrebísk z obdobia avarského kaganátu preferovali predovšetkým prílohy, ich druhové spektrum a bohatstvo, v súčasnosti sa už podstatne väčší dôraz kladie aj na prejavy' pohrebného rítu. Tejto tendencii sa prispôsobuje predovšetkým metodika terénneho výskumu. Vyhodnotiť údaje z nesmierneho počtu hrobov však nie je v silách či už jednotlivca, resp. malého kolektívu. Použitie výpočtovej techniky nielen na evidenciu, ale predovšetkým v procese analýzy a vyhodnotenia treba považovať za nevyhnutné. Vznik centrálnej databázy by nesmiernym spôsobom urýchlilo proces štúdia jednotlivých komponentov pohrebného rítu. Je všeobecne známe, že základným spôsobom pochovávania v období avarského kaganátu je ukladanie nespálených tiel zomrelých do hrobov. Kostrový rítus je vlastný etnikám, ktoré majú svoj pôvod v stepných oblastiach Eurázie a vychádzajú z organizačných princípov nomádskeho spôsobu života. Taktiež nie je potrebné zdôrazňovať charakteristický etnošpecifický prejav slovanských pospolitostí — ukladanie zvyškov kremácie do zeme. Hlavne v periférnych oblastiach Karpatskej kotliny dochádza k styku oboch týchto etnicko—civilizačných okruhov. Výsledkom je synkretizmus aj v pohrebných zvyklostiach v tzv. kontaktných zónach. Konkrétnym prejavom sú tzv. birituálne pohrebiská. Ich výskyt sa koncentrujú na severnej hranici kaganátu, pričom podiel žiarových hrobov na nich je veľmi nízky. 139
