A Békés Megyei Múzeumok Közleményei 3. (Békéscsaba, 1974)

Manga János: Ludové obyčaje v Slovenskom Komlóši

Ľudové obyčaje v Slovenskom Komlósi JÁNOS MANGA V rámci národopisných výskumov zaplánovaných a začatých v Slovenskom Komlóši v r. 1955 autor sa venoval zvykoslovnému prebádaniu významných udalostí v rodinnom živote (narodenie, sobáš a posledná česť) a výročných sviatkov. Štúdia obsahuje výsledky tohto výskumu. Je len samozrejmé, že údaje o komlóšskych zvykoch pochádzajú z ústneho podania takých ľudí, ktorí sa ešte donedávna zúčastňovali na ich praktizovaní. Bezprostredne sledovať a pozorovať zvyklostné úkony už nebolo možné. Vo výbere informátorov bádeteľ sa snažil docieliť, aby boli zastúpené rôzne sociálne vrstvy obyvateľstva obce. Kvôli odkrytiu tradičných foriem hlavný dôraz sa kládol na vypočutie starších generácií. No popritom sa neraz podarilo realizovať aj snahu, aby zvyklostné úkony, späté vždy s určitým časom a okolnosťami, boli aj konkrétne predvedené. Takýmto spôsobom čitateľ môže čiastočne sledovať aj procesy variabilnosti, krpatenia, zabúdania alebo priam zanikania ľudových zvykov. Vo svojej práci autor čerpal aj zo zvykoslovných opisov Sámuela Horvátha a Pála Gajdácsa. Mal na to až dva dôvody. Prvý je ten, že tri výskumy, realizované v troch rôznych časových úsekoch, otvárajú jasný pohľad do rôznych modifikácií života a ustupovania ľudových zvykov práve v období silnej triednej diferenciácie roľníctva dôsledkom kapitalizácie poľnohospodárstva, druhým dôvodom je okolnosť, že obe spomenuté práce sú dnes už veľmi ťažko prístupné. Pri tom všetkom štúdia samozrejme neašpiruje na komplexnosť, chce byť len monografickým náčrtkom o najcharakteristickejších znakoch skúmaného výseku. Skôr, než by pristúpil k opisu zvykov, autor stručne načrtáva aj okolnosti, ktoré v novej domovine a nových životných podmienkach ovplyvňovali alebo priam určovali životnú formu a vývoj kultúry obyvateľstva. Pri terénnom výskume dbal na to, aby porozprával s každým svojím informátorom o niekdajšom i dnešnom živote v obci, o vzájomnom pomere jednotlivých sociálnych vrstiev, o formách spoločenského života. Snažil sa informovať o tom, aké udalosti a spomienky utkveli najhlbšie v pamätiach rôznych vrstiev a pokolení, o akých udalostiach a vzťahoch majú ľudia vyhranené názory a mienky. Prehľad významných udalostí rodinného života začína sa narodením. Po výpočte Gajdácsových údajov nasledujú svedectvá informátorov, ktorí rozprávajú o tom, čo počuli alebo sami zažili pri takých príležitostiach. Zo svedectiev možno vybadať, že informátor chce a vie povedať najviac o tom, čo jeho samého pri udalosti najviac zaujímalo. 78-ročnej manželke Adama Karasza najbližšie boli povery okolo pôrodu a liečenia chorého nemluvniatka, o tých rozprávala najobšírnejšie. Poznala ešte manželku Gyulu Bindu, ku ktorej nosili zrakom urieknuté choré deti. Bola pravdepodobne posledná z tých stareniek, ktoré si dodnes zachovali „vlčí zub", ktorým za oných čias chránili svoje dietky pred urieknutím Pravda poznamenala, že dnes už tomu neveria a choré dieťa zanesú radšej k lekárovi, no na konci rozhovoru predsa len povedala, že zoberie so sebou vlci zub, lebo možno bude mať aj ona nevestu, a vtedy ho budú potrebovať vnúčatá. Kapitola obsahuje ešte doklady o 58