A Békés Megyei Múzeumok Közleményei 3. (Békéscsaba, 1974)

†Diószegi Vilmos: Ludové povery v Slovenskom Komlóši

8* 115 Ľudové povery v Slovenskom Komlóši j VILMOS DIQSZEGI Slovenské obyvateľstvo Komlóša prišlo do svojho sídliska na juhu Dolnej zeme v prvej polovici XVIII. storočia. Autor sa snažil pozbierať a spracovať všetky ľudové povery v obci, apriori s tým perspektívnym cieľom, aby odhalil aj vývoj, odchylne i zhodné črty duchovnej kultúry slovenskej populácie v maďarskom prostredí. Úvodom sa stručne zmieňuje o funkčnosti poverčivých predstáv v živote obce, presnejšie o tom, či v čase prieskumu ide o živú ľudovú vieru, o ustrnulé zvyky a či len o spomienky. Ľudovú vieru Slovenského Komlóša rozoberá autor veľmi podrobne, na podklade mnohostranného prieskumu a dokladá ju doslovnými reprodukciami ucelených bájí. Začína s prírodnými živlami, zatmením Slnka a Mesiaca, ochranou pred živelnými pohromami, pranostikami počasia, potom prechádza k výkladu o nadľudských bytostiach („mitmitke", bosorka, mátoha, tátoš); podrobný je aj výklad o ich vzniku, vonkajších i vnútorných príznakoch, činnosti i zániku. Najzaujímavejšiu časť tejto kapitoly predstavuje galéria dnes už len torzovite a nejasne opísateľných zázračných bytostí, ktoré boli pravdepodobne najcharakteristickejšími postavami slovenských povier („ababinč", beťah, piadimužík, topenec atď.). Autor venuje obšírnu kapitolu rozličným urieknutiam a dopĺňa ich pestrými historkami z podania infirmátorov; potom opisuje povery, obrady, magické úkony, povedačky a zaklínadlá okolo pôrodu, výberu manžela, sobáša a úmrtia. Ako členovia roľníckej spoločnosti vôbec, tak aj Komlóšania mali mnoho magických formúl na zabezpečenie dobrej úrody a zdravia statku. Štúdia uvádza veľa údajov o poverách okolo hojnej úrody obilia i zeleniny, okolo hojnosti, zdravia a úžitku hydiny i dobytka. Záverom autor pojednáva o poverách a obyčajoch súvisiacich s požívatinami — predovšetkým s chlebom —, so stavaním a z okruhu domáckej výroby s praním, tkaním a pradením. Po opise komlóšskych povier nasleduje krátky doslov, v ktorom autor zdôrazňuje význam a dôležitosť komparatívnej analýzy. Zisťuje, že niektoré javy z uvedeného materiálu presahujú rámce slovenskej i maďarskej ľudovej viery, ako príklad uvádza ukrajinské a rumunské analógie. Okrem odhaľovania interetnických odchýlností a totožností s radosťou by vítal aj taký zvykoslovný a bájoslovný výskum v Slovenskom Komlóši, ktorý by odkryl aj rozdiely medzi sociálnymi a vekovými vrstvami, ako aj pohlaviami.