Balassa M. Iván: A parasztház története a Felföldön (Miskolc, 1994)

ÖSSZEGEZÉS

Prvé stopy, ktoré poukazujú na obytny dom v danej oblasti, lísiaceho sa od höre uvedenej formy, sa nájdu ni od Xl-XIII-ho storoCia. Do toho obdobia sa dokonCila macíarská kolonizácia severovychodnej Casti Karpatskej kotliny, a zaCalo sa vybudovanie, neskôr upevnenie osadového systému. V X-XII-om storoCí na územiach vychodnej Európy na sever a na vychod od Kárpát sa obytny dom dalej rozvíjal. Tento rozvoj uz nevplyval na centrálne Casti Karpatskej kotliny, kde vychádzajúc z domov poznanych v juznej őasti Ukrajiny - a s akymi sa stretli zrejme aj v novej vlasti - doslo k samostatnému vyvoju stavby obytného domu. Avsak l'udia severnej oblasti si zachovali styky so sirsími vychodoeurópskymi územiami, a tu sa objavil aj ten typ obytného domu, v ktorom sa pec dostala k dverám, na kratsej stene budovy. Pravdepodobne ani to neostalo bez vplyvu, ze práve na západnej Casti vychodnej Európy - teda na vonkajsej vychodnej a severovychodnej strane Kárpát - v torn období sa rozsíria hranaté çece stavané z kamena alebo z hliny. Podla úsudkov velmi nedostatoCnych archeologickych nálezov a nasledujúcich vyvinovych foriem obytnych domov danej oblasti sa móze tvrdit', ze vychodiskom na severovychodnej Casti Karpatskej kotliny mohla by práve táto stavba. Predpokladám, ze na tomto území uz v XI-XIII-om, alebo uz aj v XI-XII-om storoCí sa nachádzal obytny dom obdíznikového pódorysu, pravdepodobne polozemnica, ktorá mala steny z dreva alebo pletené z prútia. Vchod sa nachádzal na kratsej strane, pec stála pri vchode, v torn období este pravdepodobne v hladine podlahy, otvorom obrátenym smerom k vchodu. Kröv budovy sa dá tazko rekonstruovat', v prípade pletenej steny je to pravdepodobne tzv. sochovy krov, no v prípade zrubovej steny uz mózeme poCítat' aj s inym typom krovu. Na tomto dome poCas XVI. storoCia dochádza k viacerym podstatnym zmenám. Najdólezitejsím momentom tejto - prípadne uz aj v predchádzajúcom storoCí zaCatej - premeny je to, ze dom sa stane dvojpriestorovym, pristaví sa k nemu pitvor, ktory slúzi predovsetkym ako priechod a sklad, aie nie je v nom ohnisko, tak ako v obytnych domoch nachádzajúcich sa na rovinách, juzne od tejto oblasti. K rozsireniu budovy doslo v jedinej fáze, ziadny dôkaz sa nenasiel, ktory by dosvedCil, ze ten druhy priestor by sa bol vyvinul z odkvapu, ktory sa postupne stal uzavretym. Podl'a toho sa daju rozdelit' obytné domy vyskumnej oblasti od obytnych domov nachádzajúcich sa na sever, severovychod od tejto oblasti, kde bojsko, sieü prípadne sa vyvíjala uzavrenim pôvodne otvoreného odkvapu. Dvojpriestorové obytné domy uz neboli polozemnice. Pod vplyvom druhého priestoru, otvor izbovej pece sa obrátil smerom proti vchodu, kde v torn období uz pravdepodobne boli aj obloky alebo oblokové otvory. Mozno, ze sa uz v torn Case zaCalo zdvihnutie pece od zeme. Prirodzene tento procès sa mohol pretiahnut', a nie je vyluCené, ze sa móze datovaf na nasledujúce storoőie. Teda v skumanej oblasti, v XIV-om storoCí bol uz známy a pouzival sa dvojpriestorovy dom, ktory pozostával z obyvacieho priestoru a z pitvora. Stena sa robila zo zrubov alebo pomocou rámovej konstrukcie pletenej z prútov. V torn druhom prípade mozno pravdepodobne hovorit'o tzv. sochovom krove, v prípade zrubov drzali krytinu pravdepodobne len krokvy. Dom este v torn období nemá povalu. V izbe pri vchode bola pec, ktorá sa zo zaCiatku robila z nejakého dreva a bola ulozená na podstavci. Otvor pece pozeral smerom k oknu a pred ním bolo otvorené ohnisko. K tejto zmene doslo v dôsledku spoloCensko-ekonomického a agrotechnického rozvoja, ktory pomocou ekonomicko-historického -vyskumu mozno registrovat' v celej Karpatskej kotline, tak ako aj na severovychodnych územiach. Z hl'adiska vyvinu obytného domu je velmi dólezité, ze tento dom zo XIV-ho storoCia sa základne lísi od obytného domu toho obdobia nachádzajúceho sa v centrálnych Castiach Karpatskej kotliny. Preto XIV. storoCie pokladáme za obdobie, v ktorom doslo k vytvoreniu velkooblastnych typov, asport ohl'adom hore uvedenych dvoch oblasti, ale pravdepodobne aj na severnych-severovychodnych územiach sa zaCalo podobné ohraniCenie. V dôsledku ekonomickych vysledkov predchádzajúceho storoCia v XV-om storoCí sa zvysil nárok na skladovanie, Cize uz nevyhovovala stavba pozostávajúca len z obytného priestoru a pitvora. V polnohospodárstve doslo ku vzrastu potreby taznej sily, následkom toho sa rozsírila stavba mastale. Na uspokojenie novych nárokov - uz od XIV-ho storoCia - sa robili rózne pokusy. Jedno riesenie mohlo byt', ze k jednopriestorovej budove - ktorá sa v tomo období nachádza paralelne s dvojpriestorovou - sa pristavala komora. Druhy pokus riesenia bolo, ze k budove, ktorá sa delila na dva priestory, na izbu a na pitvor, pristavali mastaí, ktorá mala vchod z pitvora, ale aj vonkajsí vchod mohol byt'vseobecnym.