Balassa M. Iván: A parasztház története a Felföldön (Miskolc, 1994)

ÖSSZEGEZÉS

Napokon k izbe a k pitvorou sa pribudovala komora, do ktorej sa tiez chodilo z pitvora. Z rôznych variantov tento posledny bol ten, ktory najviac umoznil zväCsenie obytného domu a do XVI-ho storoCia sa stal vseobecnym. Ani ostatné riesenia sa neminuli bez stopy. V urCitych spolocenskych situáciách zili cíalej, aie nedostali sa do hlavnej vyvinovej línie. V ojedinelych pripadoch este aj v XX-om storoCí sa nasli budovy takychto charakterov, prirodzene s urCitymi úpravami - napríklad ohnisko sa mohlo v nich zmenit' -, aie v podstate tieto domy konzervovali stav XV-ho storoCia. Do konca XV-ho, zaöiatkom XVI-ho storoCia v severovychodnej Casti Karpatskej kotliny sa vyvinul obytny dom, ktory sa môze povazova za vychodiskom vsetkych ostatnych vyvinovych typov. Dom so zrubovymi stenami s pántovou a rámovou konstrukciou s pletenymi stenami - v torn Case este pravdepodobne s tzv. sochovym krovom - bol trojdielny. V bezpovalovej izbe stála hranatá pec, ktorú kúrili z vnútra - prípadne podpecisko bolo uz nie z dreva, ale z kamena a z hliny. Otvor pece pozeral smerom k obloku a bolo pred ním aj otvorené ohnisko. Pitvor i nacfalej sluzil ako vchod a paralelne aj skladovaci priestor, komora slúzila len na uskladrïovanie. NiC nepoukazuje nato, zeby pitvor mal aj nejakú inú funkciu, neslúáil ako nocl'ah zien alebo mladych. To je tá budova, ktorá na vychod od rieky Ipla a asi od Hrona az do severovychodnych Kárpát, ku hraniciam macíarského jazykového územia bola vsadé známa, budovala a pouzívala sa. Takáto jednotná obyvacia budova sa dá preukázat' na tomto území naposledy v XVI-om storoCí. Zo stavania velkoúzemnej formy obytného domu vystúpila najprv oblast' na vychod od rieky Slanej. V tejto oblasti v XVTI-om storoCí doslo k oddymeniu obyvacieho priestoru. Pôdorysné usporiadanie obytného domu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa v podstate nezmenilo, prípadne sa zväCsilo len s mastalbu. Ani vo funkcii jednotlivych priestorov nedoslo k zmene, Cize komora slúzila aj nacfalej ako uskladőovací priestor, konstrukcia stien a krovu sú nacíalej tie isté. No v izbe sa objaví dymník zvany kobula, ktory odvedie dym z otvoru pece a z otvoreného ohniska do pitvora. Dymník sa pravdepodobne dostal do sedliackych domov zo sl'achtickych, mestskych stavieb, a samostatny lapaC sa robil najprv z kachliCiek. CiastoCné oddymovacie konstrukcie obyvacieho priestoru sa najprv nachádzali v uzívaní hore uvedenych vrstiev obyvatel'stva, aie rychlo sa rozsírili aj v dedinskom, sedliackom prostredí, do XVTII-ho storoCia sa stali vseobecnymi. Dá sa predpokladat', ze paralelne s dymníkom sa objavil aj kozub, ktory slúzil vyluCne na osvetlbvanie a staval sa väCsinou do steny. S tymto sa vo velkooblastnej forme objavil mezooblastny variant. Zároverl sa nájdu aj take zmeny, ktoré sú platné na celé skúmané územie. Taká je stípová konstrukcia stien, ktorá sa rozsírila taktiez z mestskych-mestianskych, sl'achtickych-kuriálnych stavieb. V prípade tejto konstrukcie sa steny robili najprv z dosák, no neskôr ich plietli z prútia, toto riesenie bolo menej nákladné a materiái sa dal lahsie zaobstarat'. Z juznej oblasti sa sírili rozliCné typy stien, kde základym materiálom je hlina; v prípade múrov nalozenych z blata (tzv. rakott sárfal), ktoré sa pouzívali na území Velkouhorskej níziny a pravdepodobne aj na severnejsích oblastiach, prevládajú nabíjané múry. Kym ten prvy druh sa nachádza vzdy len ojedinele, ten druhy sa neskôr vseobecne rozsíril. Od XVIII-ho storoCia, na západ od rieky Slanej sa nájdu javy, ktoré poukazujú nato, ze aj vo vnútri mezooblasti sa zaCína procès, ktory napokon vedie k vyvinu malooblastnych foriem. Na vychod od stredného úseku rieky Zagyva a na sever od mesta Pásztó uz koncom XVII-ho storoCia doslo k zväCseniu pôdorysu, totiz od zaCiatku XVIII-ho storoCia sa na tomto území nachádzajú viae nez trojdielne stavby. Dá sa zistit', ze na juznych oblastiach stavajú trojdielne domy a zvlást', teda od obytnej Casti oddelene, mastale. V severnych oblastiach, nad hranicou roviny dochádza k charakteristickym vyvinom - stavajú sa dlhé domy. K jednotke, ktorú tvorí izba-kuchyna-komora sa pridáva cíalsia komora (prípadne aj viae komor), a za nimi sa nachádzaíjú) mastal(e). Este viae na sever tej istej oblasti, na sever od rieky IpelJ sa uplatnila tendencia, ktorá sa v nasledujúcom storoCí vyskytne aj v zupe Heves. Obytny dorn sa zväCsi tak, ze nővé priestory nie sú spojené so základnym trojdielnym dómom, ale sú samostatné. Toto zväCsenie pôdorysu na obidvoch územiach sa dá vysvetlit' velkorodinnym systémom a s tym súvisiacim spoloCensko-ekonomickym charakterom. Pravdepodobne na západnej Casti skúmanej oblasti v XVII-XVIII-om storoCí sa zaCala pouzívat' komora, tretí priestor obytného domu na byvanie, a v neskorsích obdobiach dostala charakteristickú funkciu, pouzívala sa ako studená (zenská) komora na